Na aktuálnu tému - o športových klenotoch

Foto: Takto neformálne, s plným nasadením, vôľou, učenlivosťou, kráča vo svetovej konkurencii talentovaných chodcov za športovými výšinami slovenský reprezentant Dominik Černý. Na zábere s číslom 793 na hrudi. Krásnym krokom motivuje k poézii života. Špičkový svetový šport v sebe skrýva aj takú a iné vzácne hodnoty. Foto: Pavol Uhrin


Tohoročný september našim špičkovým športovcom sype. Peter Sagan prepísal svetové dejiny cyklistiky, dosiahol hattrick. Stal sa po tretí krát za sebou majstrom sveta v cyklistike jednotlivcov. Slovensko získalo zlatú medailu na majstrovstvách sveta vo vodnom slalome vo francúzskom Pau hneď v prvej disciplíne. V posledný tohoročný septembrový utorok predpoludním sa o ňu postarala trojica kanoistov Matej Beňuš, Alexander Slafkovský a Michal Martikán v súťaži tímov 3x C1M. Slováci nemali na trati konkurenciu, bez jediného zaváhania dosiahli čas 95,44 sekundy a v cieli mali pred striebornou trojicou zo Slovinska náskok 3,00 sekundy.

Trio Beňuš, Slafkovský a Martikán obhájilo prvenstvo z predchádzajúcich MS, ktoré sa v roku 2015 konali v Londýne. Tento trojlístok ťahá na MS už poriadne dlhú sériu, veď titul svetovej jednotky získal už siedmykrát za sebou! Víťaznú šnúru Martikán, Slafkovský a Beňuš začali v roku 2009 v La Seu d'Urgell a odvtedy ich nik nedokázal zosadiť zo svetového trónu. Michal Martikán, slovenský velikán svetového športu, pretekár Dukly Banská Bystrica,  na čele hodnotenia najúspešnejších reprezentantov svojej vlasti, pridal do svojej zbierky už jubilejnú dvadsiatu medailu z MS, desiatu v tímovej súťaži. Celkovo má na svojom konte už 13 najcennejších kovov! Okrem toho dve zlaté medaily z OH.

Slovenská dvojnásobná strieborná olympijská medailistka, strelkyňa Mária Rehák - Štefečeková, členka Športového klubu polície Slovenskej republiky, získala vo finále trapu na MS v brokových zbraniach, ktoré sa konali začiatkom tohoročného septembra v Moskve - bronzovú medailu. Tridsaťtriročná majsterka sveta z roku 2010 v Mníchove a víťazka z Európskych hier 2015 už má z MS na konte štyri cenné kovy. V Belehrade v roku 2011 vystrieľala striebro a v Nikózii v roku 2003 bronz. Nitrianska rodáčka si dokopy vybojovala zatiaľ 32 medailí z vrcholných podujatí - OH, MS, ME a SP (10 - 11 - 11), z toho tridsať seniorských (10 - 11 - 9)!

Slovenskí olympijskí víťazi z Ria de Janeiro 2016  Ladislav a Peter Škantárovci zopakovali zlatú jazdu začiatkom tohoročného septembra a vo finále 4. kola Svetového pohára ICF opäť vystúpili na najvyšší stupienok Celý čas jazdili v metropolitnej oblasti talianskeho Torina, výborne, kvalitu jazdy stupňovali až do víťazného finále. Ivrea sa zapísala medzi ich zlaté preteky. Škantárovci sa tešili, že sa im tam darilo a všetko klaplo. Tak priblížil ich víťazstvo médiám Ladislav Škantár.

Možno vo chvíli, keď čítate tieto riadky, už pribudli z významných podujatí pre Slovenskú republiku a jej šport i ďalšie skvelé víťazstvá. My chceme písať o víťazstvách trochu inak, ako sa v takých prípadoch v našich zemepisných šírkach písať zvykne. Snažíme sa, totiž, rešpektovať skutočnosť, že najväčšie víťazstvo, ktoré si človek vydobyl od prírody, je láska na celý život.

Prečo tak píšeme? V spomenutých víťazstvách nie je obsiahnutá, podľa nášho názoru, len športová demonštrácia sily, ktorá vytvára aj v bežnom živote všetky materiálne hodnoty. Pre našu tvorbu v časopise Svet ŠPORTU, športové víťazstvá a cesty k nim, sú zároveň nevysychajúcim prameňom duchovných hodnôt, sú úrodnou pôdou filozofických, poetických hodnôt, lebo v sebe skrývajú krásno, geniálnosť umu, jedinečnosť športovca. Veď si len priblížme neformálne reakcie Petra Sagana, etické hodnoty v športovej a ľudskej prezentácii Michala Martikána, životné postoje Márie Rehák - Štefečekovej a toto všetko násobme prístupmi a ich postojmi k rodinnému životu. Potom uvažujme, aké víťazstvá, aký rebríček hodnôt, prinášajú tieto športové osobnosti pre každodenný život nás všetkých.

Aj také famózne ľudské športové vzory sa však majú právo v živote pomýliť. Preto by sme neradi prinášali publicisticky čitateľovi pre život nepríjemný a nepotrebný falš, ktorý obsahuje nádych senzácie, pramene ľudskej zloby, závisti, neprajnosti, krádeže  ľudských hodnôt vzácnych športových špičiek.

Na inom podujatí, oveľa menšieho kalibru, ale tiež veľmi zaujímavom, skloňovaním športových a ľudských hodnôt, presnejšie v malej horehronskej dedinke Bacúch, nám starosta obce ukázal fotografiu na ktorej mal zvečnené dva úžasne cenné športové vzory. Vo svete slávnu gymnastku Vieru Čáslavskú a úspešného, bývalého olympionika Československa v atletickej chôdzi, Alexandra Bílka. Mimochodom človeka, ktorý pracoval v poradnom tíme českého prezidenta Václava Klausa. „Túto fotografiu si nesmierne vážim. Nie preto, že Lexo Bílek, keď žil, po Chôdzi na Bacúchu nosil do Prahy atmosféru našej dedinky, nosil Bacúch priamo cez prezidentskú kanceláriu do sveta, ale títo dvaja ľudia so sebou nosili vždy nefalšované hodnoty ľudskej skromnosti a úžasnej pracovitosti. Komunikovali s jednoduchou verejnosťou tak, ako sa to naučili vo vlastných rodinách, keď boli deťmi. Zažívali aj veľmi ťažké chvíle vo svojich životoch, dokázali víťaziť na tých najväčších svetových športových podujatiach, ale dokázali víťaziť aj nad sebou, nad chvíľami ľudskej slabosti“ - takú filozofiu podal Svetu ŠPORTU starosta obce Bacúch Ing. František Kán. Má však taká filozofia v súčasnej športovej publicistike dôstojné a pravidelné zastúpenie?...

Olympijský víťaz Matej Tóth bol, zhodou okolností tiež na Bacúchu, lebo aj tam si dávajú randevú podaktorí svetoví chodci. Účastníkom neplánovanej spovede. Robili ju s ním redaktorka Slovenského rozhlasu Zuzana Ševčíková a publicista Jozef Mazár. Pani redaktorka mu položila okrem iných aj otázku, ktorý šport by robil, ak by bol neupísal svoj život atletickej chôdzi. Sympatický a empatický olympijský víťaz s preň typickým úsmevom a pokojom, slovami skúseného žurnalistu zareagoval: „Ako dieťa som začínal behmi na stredné a dlhšie trate. Možno telo malého šarvanca tak chcelo. Keď som zacítil krásu a radosť z atletickej chôdze, neskloňoval som svoj život prostredníctvom - v slovenských zemepisných šírkach populárnych kolektívnych športoch - futbalu a hokeja, začal som dávať vždy viac a viac zo seba atletickej chôdzi. Snažil som sa vždy a snažím sa aj dnes poctivo trénovať a poctivo žiť.“

Krásne a veľké slová. Úprimné vyznanie a životné poznanie. Svet ŠPORTU sleduje Mateja Tótha v tréningovom procese Dukly Banská Bystrica dlhé roky. Ešte od chvíľ keď nebol jagavou hviezdou svetového športu, ktorá zdá sa, svojimi úprimnými postojmi k športu a životu podaktorým vo vrcholovom športe zavadzia, či zjavila sa ako vhodná obživa pre podaktorých športových príživníkov.

Publicista Jozef Mazár sa Mateja Tótha na Bacúchu, počas tej neplánovanej spovede spýtal, ako vníma komunikáciu na trase špičkový športovec - slovenský žurnalista, z potreby včleniť na túto trasu aj prvky športovej diplomacie, etiky, sebavzdelávania. Či taká trasa v komunikácii v slovenskom športe existuje? Pritom uviedol, že v slovenskom športe pozná iba jedného žurnalistu, ktorý dostal svetovo, volebným výsledkom, žurnalistickú i odbornú vážnosť vo svetovom športe a uviedol meno Ivora Lehoťana, súčasného podpredsedu Medzinárodnej biatlonovej federácie.

Matej sa napriek svojmu mladému veku znova ukázal ako úžasne funkčný ambasádor takých potrebných myšlienok. Okrem iného povedal: „Veľmi ťažká, ale naliehavá otázka v podmienkach slovenského športu. V atletike napríklad veľmi oceňujem kvalitu žurnalistickej tvorby Gaba Bogdányiho, ale vrátim sa k podstate otázky. Takto vnímaná, ba robená komunikácia neexistuje, hoci Slovenský olympijský výbor už začal na poli výchovy športových diplomatov robiť prvé vážne a reálne kroky praxou.“

Učiť sa žurnalistickou tvorbou na základe športových úspechov z medzinárodných hľadísk motivovať, ale hlavne slušne komunikovať o úspechoch športu a športovcov, ich nezastupiteľnom podiele na úcte a vážnosti k skutočným hodnotám ľudskej existencie, znamená mať úctu tvorcov nielen k histórii športu, jej jednotlivým kategóriám a osobnostiam, ale aj úcte k poznaniu základov tréningovej driny prostredníctvom života športovca od talentu na vrchol športovej pyramídy. Je pekné keď v športe oceňujeme vysoké športové a ľudské kolektívy aj prostredníctvom médií. Je to aj potrebné, nechať sa športového fanúšika dlhodobo, ba na večnosť radovať. Ukazuje sa však, že je to aj ekonomicky pre viaceré médiá zaujímavé.

Starať sa a písať o hodnotovom rebríčku na trase talent - vrchol športovej pyramídy v jednotlivých športoch, znamená ísť napríklad k chodeckej trati a vypočuť si olympijského víťaza Jozefa Pribilinca ako usmerňuje svojim majstrovským poznaním vlastného chodeckého vnútra mladého, nesporne talentovaného Dominika Černého, v priamom súboji so skúseným chodeckým bardom Milanom Rýzekom zo Skalice. „Domino, musíš vycítiť chvíľu, kedy nastúpiš. Máš na neho...“, reagoval olympijský víťaz zo Soulu, keď tí dvaja šliapali plece pri pleci. Dominik radu vyslyšal. Skončil druhý a Jozef Pribilinec dal športovému fanúšikovi na známosť, že z Dominika Černého môže vzísť ďalší chodec kvalitného svetového rangu, len musí na sebe pracovať tvrdo po stránke fyzickej, psychickej i filozofickej. Jozef Pribilinec pre Svet ŠPORTU povedal:

„Špičkoví športovci, olympijskí medailisti, majstri sveta, Európy sú úžasné klenoty každého štátu. Sú krajiny, kde majú také klenoty aj vďaka sústavne cibrenej publicistike úžasnú vážnosť. Historickú, momentálnu, teda, súčasnú a hlavne motivačnú. Toto sa rodí v symbióze kvalitnej komunikácie na zaujímavej trati: spoločnosť - športovec - tréner - novinár - čitateľ, športový divák, ktorá, žiaľ, v našom štáte podľa mojej mienky nemá takmer žiaden stupeň kvality. Nemá, totiž, kvalitného rozhodcu. Vo vyspelých krajinách sa v takej komunikácii štát neopiera o populistické frázy dominantnosti konkurencie. Vo výchove športovej špičky, ale aj zdravej populácie, musí byť zdravý ťah na bránu...“

Zaujímavý postreh, zaujímavý názor. Preto Svet ŠPORTU publikuje v načrtnutých súvislostiach na svojich stránkach to, čo jeho autori cítia v srdci a pokladajú to z pohľadu pokojného a dôstojného života za prioritu súčasnej žurnalistickej tvorby. Je to úžasne ťažká, na slovenské pomery nevychodená cesta, na ktorej sú smerníkmi životy väčšiny ľudí v rodinách, šport v školách a na univerzitách, ale aj politické postoje prostredníctvom praxe k takejto orientácii publicistiky.

Lev Starew
foto: Pavol Uhrin

0 Komentáre