Ešte v tohoročnom lete umožnili na oslavách 70-ročnice futbalu v Podlužanoch pri Leviciach jeho organizátori nahliadnuť do jedného veľkého tajomstva. Tajomstva o úprimnom živote s futbalom, športom vôbec. Skúsme sa s odstupom času pustiť po stopách tohto tajomstva v spomenutých dejinách a potom asi ľahšie pochopíme a uveríme, koľko ľudí ho spoznalo. Tajomstvo prvé ukryli vo svojich hodnotách ľudia z bohatej futbalovej histórie Podlužian, ktorí už nie sú medzi nami, ale stále žijú ich odkazy človečiny prostredníctvom vidieckeho futbalu.
Na území regiónu Tekova, neďaleko Levíc, ktoré sa v historických análoch spomína vďaka kaplnke už od roku 1255. Svojimi aktivitami, múdrosťou a láskou tu vyrastali ľudia, ktorí písali bohaté dejiny obce, publicisticky na profesionálnej úrovni spracované v knižnej publikácii Naše Podlužany. V oblasti futbalu, športu, ale i spoločenského života medzi takých patrili Anton Harmady, dlhoročný starosta obce, funkcionár vo futbale a stolnom tenise, Ing. Jozef Kováč, futbalista a funkcionár futbalového klubu ba aj na okresnej futbalovej úrovni, Štefan Buchlovič tréner „A“ mužstva a dorastu, Ľubomír Mäsiar, vynikajúci hráč futbalu a stolného tenisu, neskôr člen výboru niekdajšej TJ Dužstevník, brankár Stano Šebo – Lukáčov, Štefan Šebo – Maco, Cyril Šebo učiteľ, Jozef Šebo – Joďo či Vladimír Šebo, ale i ďalší.
Terajší Ján Šebo, od roku 2006 prezident ŠK Podlužany, podnikateľ, ktorý je zároveň hlavným sponzorom klubu, znalcom športových súvislostí s bežným životom aj ako bývalý aktívny prvoligový hokejový rozhodca o svojom priezvisku, o svojej rodnej obci i oslavách hovorí: „Celý rok oslavujeme 70 rokov organizovaného futbalu v Podlužanoch. V našej dedinke kde žije necelých 800 obyvateľov. Oslavy, nie len tu na tomto ihrisku, ale i v mysliach nás mnohých zároveň píšu aj dejiny 50. rokov Memoriálu Šebovcov a Harmadyho. Futbalového turnaja internacionálov s nádherným, hviezdnym obsadením. Ak sa vraciame v spomienkach k ľuďom, ktorí už nie sú medzi nami, alebo boli priamo na spomínanom finále osláv, o všetkých platí, že akokoľvek bezmocnými môžu byť dobrí a spravodliví ľudia, predsa len vďaka nim stojí život za to. Veď je nádherné dnes poďakovať mnohým aj slávnostným spôsobom. Aj s odstupom času publicisticky. Žijúcim a pritom spomienkami uctiť veľkosť a zásluhy nežijúcich. Najvýraznejšie úspechy zaznamenal náš klub v poslednom desaťročí. Naši muži sa stali 3 krát majstrami okresu a postúpili do 5.ligy, Prvý raz v histórii si zahrali aj zápasy v celoštátnej súťaži o Slovenský pohár. Dorast vyhral najskôr okresnú súťaž, potom aj V. ligu a v druhej sezóne po postupe do IV. ligy zvíťazili mladí reprezentanti našej neveľkej, ale krásnej obce, aj v tejto náročnej súťaži. Teší ma nesmierne, že svojou účasťou obohacujú náš futbalový Memoriál Šebovcov a Harmadyho významné osobnosti tak hráčske, trénerské, ale aj rozhodcovské či funkcionárske v dresoch slávnej Trnavy, bohatou futbalovou históriou opradenej Nitry a neďalekých Levíc, medzi ktorými nechýbajú ani naši, bývalí futbalisti Podlužian.“
Úprimné, ale hodnotné slová. Na popisovaných oslavách v Podlužanoch sa možno viac ako 350 prítomných ľudí a ak k nim pripočítame aj futbalových aktérov na hracej ploche počas krásnych súbojov veteránov, zistíme, že tých ľudí bolo rozhodne vyše 400 (štyristo), ktorí sa tu presvedčili, že človečinu, aj tú oslavnú, futbalovú, správne a skutočne vidíme iba srdcom, Čo je dôležité, je očami neviditeľné.
Preto, keď starostka obce, Ing. Ida Kováčová, s láskavým a úprimným úsmevom spolu s Jánom Šebom vyznamenávali za pozitívne, dlhoročné aktivity k futbalu, ale i ľudskosti a osobnej angažovanosti na verejnosti ľudským dobrom, skromnosťou, pracovitosťou a šľachetnosťou, keď odovzdávali nádherné diplomy prítomní vtedy načúvali týmto živým slovám: „Ďakujeme a prajeme ešte veľa zdravia, lebo svet Vás ešte veľmi potrebuje!“ jeden z takých odmenených, najskôr v pozícii moderátora, potom tiež ocenený, vyslovoval vzácne mená a priezviská. Vyzdvihoval zásluhy a veľkosť ľudskosti odmeňovaných a divákom vôbec neprekážalo, že mu slzy dojatia a úprimnosť vlastného srdca nedovoľovali všetko vypovedať práve bez ozdoby, teda sĺz vďaky popisovanej lásky k futbalu.
Takým bol, je a zrejme zostane na večnosť, jubilujúci funkcionár František Lukáč. Hybná páka súčasného futbalu, živé spojivko dobroty a komunikácie prostredníctvom športu. Ale i dôslednou a zodpovednou prácou. Človek, ktorý bol sám v rokoch 1984 – 2004 predsedom TJ Družstevník, neskôr TJ Podlužany. Odvtedy je až do dnešných dní tajomníkom tejto organizácie. Dlhoročne pracujúci v Oblastnom futbalovom zväze na rôznych pozíciách. Vzácny historik klubu, ktorý vedie záznamy o všetkom a jeho bohatý archív obsahuje cenné informácie, vďaka ktorým mohli prítomní čítať hodnotný obsah a pozerať sa na kvalitné fotografie prostredníctvom 16 stranového Podlužianskeho futbalového spravodaja, špeciálne vydaného pri príležitosti osláv založenia organizovaného športu v obci.
Tak vyzerali prvé redakčné dotyky v Podlužanoch pre tento internetový portál s vtedajšími trénermi „A“ mužstva a dorastu Podlužian nielen pre Svet športu. Foto: Ing. Jozef Frtúz
Keď ním listovala veľká rozhodcovská postava svetového futbalu 80-tych rokov minulého storočia, futbalový arbiter akého nám môže závidieť svet, Ing. Vojtech Christov, práve on samotný znova skôr, než píšťalkou otváral v zápasom internacionálov slávnej Trnavy a Nitry toto milé podujatie, vyslovil niečo, čo počuť na podobných akciách málo: „Zišli sme sa znova raz na nádhernej akcii futbalu Podlužian, kde rozprávame rečou srdca mnohých milovníkov tejto nádhernej hry. Slovný prejav o futbale je tvárou ducha človeka. Aké srdce, taký jazyk. Aké srdce, taká reč. Aké srdce, taký futbalový prejav. Nie je každodenná príležitosť vidieť hrať po rokoch so vzácnym nasadením a kumštom reprezentantov Mira Karhana, Dušana Borka, Michala Gašparíka, Vladimíra Ekharta, Kamila Kopúnka, Jaroslava Kostolániho, Juraja Kotulu, Gusta Antalíka, alebo trebárs aj lekára slovenskej futbalovej reprezentácie za čias jej vedenia Jánom Kozákom, MUDr. Jána Baťalíka či ďalších a popri nich sedieť a načúvať slovám bývalých futbalistov Podlužian. Na takom podujatí sa dá zvlášť pochopiť pravda, že v tvári každého človeka je zapísaná jeho história.“
Nuž, upreli sme zraky na vedľa sediacich Ing. architekta Jozefa Frtúsa, Domina Kúdelu, Stanislava Bošáka, Jozefa Roháľa, Jozefa Mäsiara, Štefana Šebu, Mariána Šebu, Jána Šebu, Štefana Harmadyho, Mira Považana, všetko žijúcich bývalých futbalistov Podlužian. Uvedomujúc si pozitívne príklady zo života týchto ľudí na mravný život nasledovníkov pri futbale, s futbalom v živote vôbec. „Keď ste sa vtedy vôkol seba pozreli zbadali ste, že sa tam zišli ľudia, ktorí milujú futbal, milujú ľudí, milujú život. Bolo cítiť sálajúce ľudské dobro“ – povedal na margo toho všetkého, čo v Podlužanoch počas osláv prežíval vo svojom futbalovom srdiečku, aj s odstupom času, ďalší úspešný futbalový tréner, Karol Pecze. Povedal to aj vtedy - vo chvíli, keď sa podaktorí zvedavo pýtali ako sa cíti, keď ako tréner vedie z lavičky oboch finalistov na 50. výročí Memoriálu Šebovcov a Harmadyho. Pritom sa milo usmieval, akoby možno chcel podčiarknuť: „Cítiť tu dotyky šťastia. Možno aj preto, lebo mnohí vieme, že nemáme právo byť šťastní, ak šťastie nerozdávame, rovnako ako nemáme právo užívať bohatstvo, ktoré sme nevytvorili napríklad aj futbalom a svojou prácou pre futbal.“
Najväčšie tajomstvo, ktoré poskytli pre celé Slovensko, nie len futbalové, účastníci veľmi vydarených a nádherných osláv 70-tin vzniku futbalu v Podlužanoch. Preto sme si ho dovolili s odstupom času odkryť prostredníctvom Sveta športu aj pre širokú čitateľskú verejnosť.
Jozef Mazár