Túto pravdu ponúkli napísať do titulku tohto rozhovoru tí, čo tvrdia, že ľudia, korí prepadli alkoholu, nelegalizovaným drogám, chorobnému nakupovaniu, hracím automatom, alebo ďalším škodlivým závislostiam, ak sa chcú vrátiť do plnohodnotného života, musia prebudovať hlavne svoj životný štýl, ktorý ich do toho bahna dostal. Mnohí, hlavne laici sú presvedčení, že napríklad alkoholikovi chýba pevná vôľa. Preto pije. Alkohol však užívajú aj konzumenti, pijani a mnohí nie sú pritom v tejto fáze na alkohole závislí...

Problém roky väčší ako si myslíme. Ešte za čias vychádzania farebného časopisu Závislosť mnohí jeho autori tvrdili, že ak nie inde, hlavne pri výchove mladých športovcov by nemala byť celoplošne zanedbávaná osveta nasmerovaná k prevencii pred dopingom a užívaním anabolík, ešte viac by mal štát brať vážnu zodpovednosť nad kvalitou prevencie drog. V tom čase z pohľadu sveta bolo absolútnou neznámou pre bežnú mládež používanie zakázaných látok v športe, ktoré by boli hlavne mládeži, ale i mnohým športovcom sprístupnené dostupným zoznamom takých látok.

Ani neviem kedy sa všetko začalo. Žeby vrodená predispozícia?..."boľačka z detstva"?...asi zhluk okolností a v prvom rade moja slabosť, citová nestabilita, precitlivenosť, nespokojnosť so sebou samou, bez pocitu zodpovednosti za chyby - alibizmus.

Kto som? Často sa to pýtam svojho odrazu v zrkadle, no ten iba mlčí. Som 19-ročný týpek závislý na unikaní z reality. Všetkými možnými spôsobmi – alkohol, drogy, automaty, nadmerný spánok, počítač... Všetko len úteky pred svetom a sebou samým. Realita ma nakoniec aj tak dobieha a ja sa s ňou musím pasovať. Nie je až taká zlá, ako to, čím som si prešiel.

Šéfredaktor časopisu Svet športu Jozef Mazár na MS v ľadovom hokeji v Moskve v rozhovore na uvedené témy s hviezdou svetového hokeja minulého storočia, Vladimírom Petrovom (vpravo)

Rád by som sa verejne zamyslel nad prevenciou skupiny, ktorá je sociálno-patologickými javmi ohrozená najviac. Mládež. Čo sa týka primárnej prevencie súhlasím s pedagógom, profesorom Ondrejkovičom, že primárna prevencia je určená aj ohrozeným, aj neohrozeným, bez rozdielu, no zároveň sa pýtam: „Ktorá skupina v rámci pôsobenia primárnej prevencie ohrozená nie je?“

Ak sme sa vo viacerých minulých číslach časopisu Svet športu snažili čitateľovi priblížiť problémy z oblasti sociálnej patológie, nerobili sme tak z dôvodu senzáciechtivosti, či z dôvodu zámerného poukazovania na negatívne javy z oblasti závislostí. Cieľom autora tejto rubriky bolo poukázať na fakt, že spoločnosť, my všetci sme kdesi pochybili a sociálno-patologické javy sú teda nevyhnutným následkom zle smerovanej filozofie života, nedostatočnej sociálnej regulácie spoločnosti voči jej členom.

Nikdy som sa nechcel vracať k udalostiam, ktoré ovplyvnili môj život. Boli väčšinou bolestné. Ani dnes ešte neviem, čo spomienky vo mne vyvolajú – aké pocity, nálady, alebo depresívne stavy. Iba sľub, daný v časoch choroby, sľub sebe i mojim priateľom, ma doviedol k tomuto pokusu. Pretože v poslednej dobe sa mnoho ľudí snaží popísať svoju emigráciu, chcel som sa tiež o to pokúsiť. Emigroval som vlastne dvakrát...