Marcel Ozimák: Čím viac nás bude, tým skôr sa priblížime k tomu, v čo veríme!

Automobilsk Jekaterinburg vedie v súčasnosti ruský tréner Martemyanov. V dvoch zaujímavých hokejových sezónach to bola dvojica na snímke: Andrej Razin (vľavo) a Marcel Ozimák (vpravo). Hlavne semifinálové súboje v hokejovej sezóne 2015/2016 boli pre túto trénerskú dvojicu skvelým vysvedčením ich trénerských počinov. Foto: archív redakcie sportlandia.sk

„Náročné, ale čím viac nás bude, tým skôr sa priblížime k tomu, v čo veríme,“ citát Marcela Ozimáka, v súčasnosti kormidelníka hokejového života v HK Levice, odborníka, ktorého odbornosť, nadhľad, ochotu dávať druhému múdrosť úspešného žitia, dovoľovali v ruských hokejových podmienkach tamojšej KHL i iných súťaží odovzdávať na pozíciách trénera, asistenta či konzultanta plných šesť rokov. Prekvapili nás pochvalné slová na jeho odborné formovanie i výsledky v presadzovaní zámerov aj od odbornej verejnosti z hokejového Fínska či ďalších krajín hokejového sveta. Okrem toho sa dal v súčasnosti na náročnú cestu. Prijal funkciu metodika Slovenského zväzu ľadového hokeja pre prešovský región. Keď sme sa ho detailnejšie opýtali, čo ho k tomu priviedlo, stručne povedal: „Zmysluplná práca s odborníkom, ktorého v hokeji uznáva celý hokejový svet. Za posledné obdobie spolupráce s Fínom Jukki Tikkajom síce u nás človek naráža na mnohé úskalia napríklad v mládežníckom hokeji, ale zmysluplný podtón spolupráce je pre mňa veľkou motiváciou podieľať sa na pozitívnych zmenách.“ Dosť dôvodov, aby čitateľ pochopil prečo na úvod našich dialógov o slovenskom hokeji pre portály www.sportlandia.sk www.svetsportu.sk dostal práve Marcel Ozimák.

V slovenskom hokejovom dianí sa často aj prostredníctvom médií podsúva verejnosti názor, že Slovenská republika je preto „zabetónovaná“ svojimi výkonmi v skupine za absolútnou svetovou špičkou ľadového hokeja, lebo je to malá hokejová krajina. Ako sa vy pozeráte, na také hodnotenie a porovnávanie?
„V prvom rade je potrebné uvedomiť si, aká sme spoločnosť, aké autority v nej uznávame, akou prizmou sme schopní vnímať vyspelosť národa a hlavne ako vychovávame svoje deti. Málo kto si to možno uvedomuje, ale najťažšou vecou v živote človeka a zároveň tou najpodstatnejšou je vychovať slušného človeka. Nie sme nikde „zabetónovaní“, veď napríklad aj Fínsko nie je o nič väčšia krajina ako Slovensko, ale mentalita ľudí tejto spoločnosti, tiež podpora zo strany štátu, ktorý by mal slušnosťou a odbornosťou daný stav pomáhať riešiť je pravdepodobne na úrovni, ktorá v tom o čom sa rozprávame, znamená pre Slovensko tú betonáž. Bude trvať ešte dlho, kým sa zmení myslenie ľudí v tomto štáte, ak k tomu vôbec príde, aby sa kvalita i na úseku hokeja zvyšovala. Talentované deti sa, predsa, v Slovenskej republike ani pre hokej rodiť neprestali. Ale ľudia bez odborného fundamentu a poznania problematiky chcú udávať smer a rozhodovať?... Žalostne úsmevné a zároveň pre Slovenskú republiku veľmi škodlivé. Zvykli sme si nehovoriť pravdu o Slovensku, to je bolestné, choré.“

Osobne sa necítim byť veľkým hokejovým odborníkom. V médiách pracujem takmer pol storočie hlavne v oblasti športu. Metodiku nášho hokeja napríklad zásluhou pána Horského i podaktorých ďalších osobností študovali aj tie najvyspelejšie hokejové krajiny sveta. Tí, ktorí si pamätajú rozvoj absolútnej hokejovej špičky svetového hokeja potvrdia, že tam kde sa nebáli učiť a začali realizovať prienik vedeckých poznatkov do hokeja, sa začali od svetového hokejového priemeru vzďaľovať. Mám na mysli napríklad konkrétne Fínov, ale i Rusov, neskôr Sovietov či samotných Kanaďanov. Mne chýba v hokejovom dianí Slovenskej republike už desaťročia konfrontácia úspechov svetového hokeja s našimi etapami hokejového diania na viacerých stupňoch existujúcej štruktúry hokejového diania vo svete. Súhlasíte s takým pohľadom, alebo ho vyvrátite či rozšírite svojou odbornou skúsenosťou?
„Na túto otázku je veľmi jednoduchá a hlavne pravdivá odpoveď. Áno, no boli sme v minulosti hokejovými novátormi, jednotlivci, či tímy tu pracovali na nových veciach, tvorili... USA, Fínsko ale aj iné krajiny, v ktorých sa rozhodli dostať hokej na vysokú úroveň sa učili od našich odborníkov ak medzi nich radíme aj českých trénerov zvučných mien, potom napredovali. Pravda je však aj taká, že to čo sa od nás naučili, oni začali rozvíjať ďalej a zdokonalili to na maximum, my sme niekde tu na našej ceste zastali a mysleli sme si, že to stačí. Bohužiaľ, vlak nám ušiel a my ho budeme len s ťažkosťami doháňať. Na druhej strane musím povedať, že v očiach skutočných odborníkov svetového hokeja, sme my, slovenskí tréneri, stále označovaní za čarodejníkov hlavne čo sa týka našej účasti medzi svetovou elitou.“

Patrím medzi tých, ktorí tvrdia, že sa nám zo slovenského hokeja vytratila úprimná tímová práca. Prestali sa od určitej doby prenášať naše vlastné dobré a praxou so svetovým hokejom overené skúsenosti výchovy špičkových funkcionárov, trénerov, ale aj metodikov či dokonca publicistov a pedagógov šíriť úprimne a dôsledne našim malým hokejovým Slovenskom. Prestali sme si vážiť bohatú históriu minulosti v našom hokeji a ľudí v ňom, ktorí dokázali dať priestor aj v čase pekných úspechov nášho hokeja so zahraničným, do popredia ako výsostne potrebné. Mám na mysli také osobnosti, ktoré vedeli a chceli československý a slovenský hokej posunúť na dlhé roky k svetovej špičke. Mám na mysli konkrétne mená a priezviská. Napríklad sme zabudli súčasníkom pripomínať prvý zlatý tím Československa s otcom nášho hokeja M. Buknom z roku 1947, v publicistike sme zabudli na Slováka Ladislava Trojáka, Ladislava Horského, ale aj Karla Guta, Luděka Bukača, ba pomaly zabúdame aj na Okoličányovcov, Fakovcov, Zábojníkovcov, Starších, Fiathovcov, Libovcov a potom sa čudujeme, že mladým začínajúcim, unikla vážnosť všestrannej komunikácie na čistý, charakterný hokejový rast. Ako sa vy, pán Ozimák, človek ktorý prežil roky v slávnej KHL a tam špičkový odborník vie, že sa nežilo a nežije ľahko, pozeráte komplexne na súčasný slovenský hokej?
„Súhlasím s vami. Uvedenými historickými faktami si osobne úprimne vážim, čo všetko dokázali priniesť pre slovenský, československý i svetový hokej. Stále je to základ, na ktorom sa dá stavať. Ak dobrý staviteľ bude riešiť stavebný rozvoj, zákonite chce čo najhlbšie poznať základy. Hlavne prečo sú pevné, z čoho, čím a vďaka čomu mohli byť vybudované. Samozrejme, všetko sa neustále vyvíja a len dobrý tréner, dobrý staviteľ dokáže držať krok s tým, ktorý znamená vo svete a teda aj vo svetovom hokeji progres. Taký tréner sa neustále vzdeláva, hľadá a prináša nové veci, pozoruje, učí sa a hlavne - je otvorený novým trendom, ktoré si tak dynamická hra ako je ľadový hokej - vyžaduje. Myslím si, že slovenský hokej je momentálne vo fáze, kedy stoji pred zlomovým obdobím, čo sa týka jeho ďalšieho života v svetovej konkurencii. Verím, že na „konci dňa, kde sa ukladá bahno“ sa nedostanú tí, ktorí sa vedia aj v ťažkých konfliktoch a stretoch tešiť z víťazstva vďaka zdravému rozumu. Svet nám ukazuje, že víťazia a napredujú tí, ktorí sa dokážu učiť zo skúseností, sú rozhľadení a nechýba im rozhľad, tobôž im nechýba odbornosť. Len takí môžu nasmerovať náš hokej tam, kde by chcel patriť, medzi vyspelé hokejové krajiny. Jedným dychom dodávam, že vnímam aj veľa negatívnych a nebezpečných elementov, ktoré môžu náš hokej ponoriť do priemernosti či nebodaj ešte nižších poschodí európskeho čo svetového priemeru.“

Mne sa nezdá, že slovenský hokej má v oblasti komunikácie funkcionár, ten bývalý a dnešný – bývalý špičkový hokejista – súčasný špičkový hokejista – bývalý špičkový tréner – súčasný špičkový tréner, to isté platí o metodikoch, lekároch, žurnalistoch všetko dôkladne a dôsledne zapracované v činnosti svojich štruktúr. Dokonca si dovolím tvrdiť, že od roku 1989 to ide po tejto osi od desiatich k piatim. Vzdávam úžasnú úctu k veľkým postavám slovenského hokeja, ktorých si vážil a váži hokejový svet. Ale bez pardónu, v minulosti si dovolili napríklad publicisti či tréneri verejne hodnotiť a analyzovať aj chyby, prirodzené, ľudské, takých veličín na verejnosti, ktorí ten hokej svetovo tvorili. Nemohlo sa stať, aby mal jeden človek v hokeji patent na rozum. Moja maličkosť sa len námatkovo dozvedá od pamätníkov z Kanady či USA s akými „zádrheľmi“ a starosťami prenikali naši skvelí, veľkí, svetom cenení hokejisti na hokejový trh NHL. Potom zákonite nemáme dobré informácie pre verejnosť ani o chybách, ktoré sa šinú slávnou NHL. Doma však kričíme hrdo, odstraňujme chyby, ktoré máme! Učme sa od Kanady a USA... Dá sa to robiť bez živej, úprimnej, tvorivej komunikácie? Dá sa tvoriť ak nechceme poznať sami seba? Môj vlastný život ma upozorňuje, že ak nepoznám riešenie a moje úspechy v riešení mojich vlastných konfliktov, mám právo, mám dostatočné vedomosti a skúsenosti či úprimné chcenie riešiť pre celosvetové dobro kvality hokeja úspešne riešiť problém tohto sveta? Neposkytujem svojim menom a konaním len prienik zla a vytváranie ďalšej škodlivej stádovitosti a rozbíjania v tejto oblasti? Osobne nesúhlasím s tými, ktorí tvrdia, že zo Slovenskej republiky utekajú všetci kvalitní a múdri ľudia. Vzdelanejší a chytráckejší možno áno. Ale akí nám riadili a riadia naše životy? O tom, podľa mojej mienky, chýba úprimná, slušná, verejná komunikácia a publicistika. Čo vy na taký pohľad, pán Ozimák?
„Na túto otázku by som mohol odpovedať, zrejme, len vydaním knihy. Sám som preskákal a prežil veľmi veľa takých situácií. Či už u nás, na Slovensku, alebo aj vo svete. Vzťahy medzi ľuďmi nie sú dobré. Chýba úprimná komunikácia. Dovolím si citovať jedného trénera, ktorý mi tesne po získaní titulu s dorastom v Nitre povedal: „Gratulujem, Marcel! Ale toto ti tu nikto neodpustí.“ Myslím, že to hovorí za všetko! Bohužiaľ, média, sociálne siete a pod. dávajú priestor na prienik zla. Avšak stará múdrosť hovorí: „Najviac ťa budú odsudzovať a ohovárať za úspechy a za to tí, ktorí to pozitívne čo si urobil nikdy nedokázali a nedokážu! V súčasnej dobe však majú média obrovskú moc a bohužiaľ sa máme sami možnosť presvedčiť, že 100-krát opakovaná lož sa nakoniec stane pravdou. Poznám hráčov, ale aj funkcionárov, ktorí sa dokázali dokonale adaptovať a participovať práve na tomto fenoméne. Aby som však nevidel všetko len čierne. Aj v hokeji sú ľudia, ktorí statočnosťou, odbornosťou, úprimným slovom, slušnosťou a ľudským dobrom si zaslúžia, aby zmysel snažiť sa za to, čo je správne zostával medzi tými, ktorí vedia ich veľkosť oceniť, ba svojim skutkom aj podporiť. Za správnu vec sa oplatí pobiť a byť človekom.“

„Tri hlavné veci musí mať zakomponované v sebe tréner, ale i jeho asistent pri práci s hokejovými mužstvami našej krajiny. Tvrdú prácu, vytrvalosť a zdravý rozum,“ zvykne zopakovať autor rozhovoru Jozef Mazár, ktoré mu počas inej debaty povedal v Moskve legendárny Sergej Makarov (vľavo). Nezabudol okrem toho pripomenúť: „Ak niekto pri našich mužstvách v bývalom Sovietskom zväze či teraz v Rusku trénersky pôsobí dlhšie ako rok, musí v sebe skrývať i prvky vysokej erudovanosti.“ Foto: Peter Marčičiak

Predchádzajúcu širokospektrálne položenú otázku som vám dal aj preto, lebo na vašej práci v HK Levice cítiť dotyky tímovej spolupráce a úzke kontakty s mladými ľuďmi, trénermi, funkcionármi, mladými rodinami pri výstavbe klubového hokejového života a hrdosti k nemu. Nebojíte sa v takom celospoločenskom obklopení tejto práce?
„Po mojom príchode na Slovensko som presvedčený, že sa musíme zamerať na prácu s mladými ľuďmi. Musíme vyvíjať aktivity a pomáhať zmeniť pravidlá tak, aby boli prospešné pre zvyšovanie kvality hokeja i našich životov. Tie pravidlá, ak ich prijmeme, musíme hlavne dodržiavať. Každý. Tu výraz – musia sa dodržiavať – neobstojí. Na tomto princípe boli, predsa, vybudované impéria a úspechy! Sám som tréner, ktorý vidí zmysel v práci s mladými hráčmi. Ale musí ísť o prácu, nie o ležérny stereotyp používania klišé a nič dôsledného, odborného, zodpovedného, náročného v prospech hokejového rastu mladého chlapca. Samozrejme, ak sa bavíme o seniorskom hokeji, vyváženosť musí byť. Na každom úseku hokejových činností. V Leviciach sme začali pracovať na stratégii, ktorá by mala ukázať cestu aj iným klubom a hlavne tým, ktorí tieto kluby vedú, že investície do starostlivosti o mladého človeka sú hodnotovo vyššie ako jednorázovo nafúknuté frázy o hokejovej úspešnosti. Odborník vie posúdiť, ktorý klub sa kde uberá, na čo v tom či onom klube kladú jeho kormidelníci dôraz. Tam niekde treba hľadať celkové odpočty kvality nášho slovenského hokeja. Kladiem otázku, zaoberáme sa tým? My sme v Leviciach nastúpili cestu, ktorú som naznačil. Tímovú, s náročným, ale zanieteným vedením pre prácu, ktorá prospieva rozvoju kvality hokeja i ľudských hodnôt. Bohužiaľ, v práci s deťmi mnohí narážajú na veľmi významnú medzeru, ktorá negatívnym spôsobom ovplyvňuje hokejové dianie. Rodičia, ešte šťastie, že nie všetci, ale aj mnohí ekonomicky bohatí podnikatelia, ktorí so športom nemali nikdy nič spoločné, využívajú svoje kluby na dosiahnutie svojich imaginárnych, častokrát krátkodobých, ale hlavne absolútne nekoncepčných cieľov. Podotýkam – česť svetlým výnimkám.“

Ako vidíte súčasnú II. hokejovú ligu a seniorsky hokej v Slovenskej republike?
„Hokejová 2.liga seniorov má svoju kvalitu a myslím si, že stúpa z roka na rok. Dnes hrajú v 2. lige mužstvá, ktoré sú herne i starostlivosťou o výchovu vlastných odchovancov na vyššej kvalitatívnej úrovni ako niektoré kolektívy v 1. lige. Natíska sa preto v tejto súvislosti zaujímavá otázka? Prečo sa to stalo a kto toto dopustil? Ide predsa o hokej! Celkovo seniorský hokej v Slovenskej republike, podľa môjho názoru, má svoju kvalitu. Kompetentní by sa však mali zaujímať hlavne o to, ako pomôcť nášmu hokeju, ako prispôsobiť pravidlá na úseku hokejových činností tak, aby sme už konečne začali všetci pracovať na výchove našej budúcnosti a nie na „dochovávaní“ toho čo už končí, alebo „chove“ toho, čo už nikto nechce.“

Čo by ste povedali čitateľom nášho portálu a sportlandia.sk na záver bez otázky?
Šport bol, je a vždy bude niečím fenomenálnym, čo spája ľudí. Ak slovenská reprezentácia dosiahne významný úspech na významom športovom podujatí všetci sme Slováci, všetci sa spájame a kričíme: „Slovenskoóó...“ a oslavujeme. Je to krásny pocit pre nás všetkých. Ak sa reprezentačné súboje nevydaria, naplno sa ukáže, na akej asi sme úrovni. Želal by som si, aby sa u nás naozaj začala uznávať a dostala priestor odbornosť, aby diletantizmus a neodbornosť vyhynuli, aby sme tieto neduhy aj z hokejového diania vyplienili. Aby sme sa naozaj všetci spojili a podporovali náš šport tak, ako keď milujúci rodič učí chodiť svoje dieťa. Ono padá a padá, ale on stále svoje dieťa podporuje, chváli ho... Až nakoniec úspešne urobí svoje prvé kroky. Určite viete o čom hovorím a poznáte dobre, čo to znamená. Viem, že je to náročné, ale čím viac nás bude, tým skôr sa priblížime k tomu, v čo veríme.“

Seriál pripravuje Jozef Mazár

Sport: 

1 Komentáre