Keď som sa raz rozprával s najlepším futbalistom Európy v roku 1962, Josefom Masopustom, hráčom vtedy futbalového klubu svetového formátu, Dukly Praha a povedal som mu, že na futbale je najkrajšie, lebo sa tam rodia futbalové hviezdy, zareagoval: " Zaujímavé... Hviezdy... Svetlo ich života nám na cestu svieti už navždy... a má ho v sebe každý." Tak som sa dostal, vlastne k fotografii, ktorú po prvý raz ponúkam v našej republike médiám. Je to, podľa vtedajších slov Josefa Masopusta, fotografia "zvyšku" mužstva sveta z roku 1963. Fotografiu som získal po rokoch a do bloku som si k nej zapísal komentár:
Títo slávni hráči vybehli k stretnutiu 20. storočia. Toto veľkolepé futbalové defilé sveta vošlo do večnej histórie futbalu. Futbalový súboj medzi reprezentáciou Anglicka a mužstvom označeným ako „Zvyšok sveta“ bude úžasnou fiestou futbalu až do čias, kým futbal futbalom zostane. Zápas sa uskutočnil 23. októbra 1963 v Londýne v rámci osláv storočnice najstaršieho futbalového zväzu na svete The Football Association.
V drese so znakom FIFA sa predstavili najväčšie hviezdy svetového futbalu tej doby Lev Jašin, Alfredo Di Stéfano, Ferenc Puskás či Eusébio, ako aj trojica reprezentantov Československa Josef Masopust, Svatopluk Pluskal a slovenský futbalista minulého storočia Ján Popluhár. Československo bolo rok predtým finalistom MS 1962 v Čile, Josef Masopust sa stal držiteľom Zlatej lopty a tieto úspechy sa prejavili aj v nominácii Výberu sveta. Len Československo a Španielsko malo v tíme trojnásobné zastúpenie!
Sedím za počítačom, keď budem pomaly sám písať svoj siedmy krížik života. Dokončujem knižnú publikáciu o histórii hviez s logom Dukiel - tej staršej pražskej a jej mladšej sestry Dukly banskobystrickej. Na papier mi naskakujú mená a priezviská Jozef Adamec, Ladislav Petráš, František Kunzo, Ján Kocian, Pavol Diňa, Karol Praženica, Štefan Rusnák, Marek Penksa, čím viac listujem zápisníkom, tým viac rozmýšľam nad citátom Sigmunda Freuda: "Iba deti, blázni a veľmi starí ľudia si môžu dovoliť hovoriť vždy pravdu." Nuž píšem ďalej. Dukla Banská Bystrica, tá futbalová, mala pred rokmi tiež jednu úžasnú hviezdu. Trénerskú. V mládežníckom futbale. Presvedčil som sa o tom medzi futbalovými odborníkmi v Nemecku, Českej republike a inde, len doma, predstavte si jeden čas pod Urpínom, práve Mgr. Petra Benedika, o ktorom je reč, podaktorí "taktiež" funkcionári vypoklonkovali z klubu, ktorý niesol hrdý názov Dukla, len nehrdo konal!
Pýtal som sa vtedy sám seba: Preto, že vychoval desiatky kvalitných hráčov pre vrcholový európsky futbal? Odpovede nachádzam nielen v našom dnešnom slovenskom futbale, ale športe vôbec, hlavne keď vidím, ako náš šport pomaly a isto ovláda na mnohých miestach neriadená komercia ľuďmi, ktorí nikdy nešportovali. Samozrejme, že potom nerozumejú ani športu, ani samotným športovcom. Už sa mnohí pred týmito riadkami inde vyjadrili, že v našom štáte majú na starosti na mnohých zodpovedných miestach v rukách šport funkcionári, ktorých oveľa viac ako šport zaujíma tok peňazí zo štátneho rozpočtu.
Raz som to chcel dokonca tiež naznačiť v jednom svojom materiály v nemenovaných novinách z oblasti športu, pod článok som sa celým menom aj podpísal, lebo sa dotýkal športovcov Dukly Banská Bystrica, presvedčil som sa ako nezávislá dokáže byť dakedy slovenská tlač v súvislosti so slovenským športom. Jeden starší kolega mi pošepol. Ona v súvislosti so slovenským športom dokáže byť nezávislá po slovensky.
Ostalo mi jedno, veriť, že príde čas, keď štát ako sudca, tiež mi ostáva v takú pravdu veriť, že taký čas príde, uplatní na úseku športu systémové kroky a nasmeruje mešec s peniazmi tam, kde sa talenty dostávajú na vrchol športovej pyramídy, teda k takým ľuďom, pre ktorých je športový úspech prioritou ich funkcionárskej či trénerskej činnosti. Nie k takým, ktorí ukrývajú peniaze vo vlastných funkcionárskych sakách, často aj so štátnym znakom.
Priveľa finančného hazardu sa k nám hrnie z nežičlivého zahraničia namiesto toho, aby nám práve skúsenejšie zahraničie prostredníctvom rôznych užitočnejších spôsobov než to prezentovali v jednom súkromnom cyklistickom podujatí prostredníctvom Petra Sagana či praktikami, ktoré dehonestujú čistotu WADA a podaktorých medzinárodných športových asociácií, pomáhalo ctiť základné myšlienky zdravého športového súperenia a spolunažívania. Takým mediálnym konštatovaním mám na mysli sociálne otázky aj jednoduchých ľudí, ktorých si vysoko vážim napríklad preto, lebo v mnohých dedinských kluboch, ale aj podaktorých väčších, za vyspelým svetom však stále v mnohom zaostávajúcich, tvrdo bojujú s neblahými škodlivými praktikami súčasnosti, väčšinou pri tom nešomrú a nebalamutia hlavy verejnosti nepotrebnými a umelo vyvolávanými škandálmi. Také praktiky veľmi bolia, ba lámu slovenský šport.
Ja to nazývam verejne dokonca duševnou funkcionárskou rakovinou nášho športu. Nečudo, že som sa práve Petra Benedika pri tvorbe tohto materiálu, ktorý píšem výlučne len pre Svet ŠPORTU, opýtal ako sa on s odstupom rokov pozerá na význam športovej slávy, či ho preboleli praktiky, ktoré sám na sebe spomínanými "taktiež" funkcionármi prežíval? Tu sú jeho slová:
"Nepoviem žiadnu novú múdrosť. Teoretické vedomosti pretavené do športovej praxe nemožno nahradiť žiadnymi peniazmi. Tí, ktorí v živote vsadili iba na zárobok rozmýšľajú a budú rozmýšľať i robiť vždy podľa svojich životných stávok. Funkcionárčiť, ale ani trénovať sa nedá pri mládeži a inde kvalitne len na základe toho, že som bol špičkovým športovcom. V krčmách a im podobných, žiaľ, dnes aj podaktorých mediálnych inštitúciách, nám ponúkajú práve túto nežiadúcu pravdu.
My, žiaľ, dnes nemáme médium, ktoré by sa špeciálne zaoberalo systémovo a systematicky otvorenými problémami športovej súčasnosti. Viem, že mnohí úspešní špičkoví športovci majú ambície po skončení svojej kariéry pôsobiť v športe vysoko. Hneď a už zajtra bude neskoro. Je to preto, lebo chcú aj v neskorších rokoch potvrdiť svoj spoločenský status. Dokonca v mnohých prípadoch aj na vysokých politických stoličkách.
Život však vedľa nás denne ukazuje, že mnohí z nich majú viac ambícií ako munícií. Tak to potom vyzerá. Jeden športovec hovoril o olympijských víťazoch pri kontajneri. Ja budem hovoriť o neabstinujúcich hazardných hráčoch, neabstinujúcich alkoholikoch v mužstvách a pri mužstvách nielen futbalových, ale aj v iných športoch.
Neodradila ma ani žiadna funkcionárska neokrôchanosť, ani závisť či neprajníctvo, vždy som si vážil a budem vážiť svetom cenených odborníkov a ľudí zo slovenského vidieka, ktorí dokážu pomáhať v ťažkých podmienkach piplať športový talent. Je dobré, že takých sme mali v minulosti a máme i dnes. Viem, novinári sa nebudú hrnúť písať o športových funkcionároch dajme tomu v Korni, alebo inej dedinke i dnes ťažko skúšanej na Orave, alebo Honte. To nie sú populárne témy, písať pravidelne o športe detí. Keď vznikla v Banskej Bystrici Dukla, chodil som s chlapcami, vtedy dorastencami pod hlavičkou Dukly Praha na prestížne turnaje do kvalitného futbalového zahraničia, mám na mysli Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko, Anglicko i ďalšie krajiny. Karol Praženica, Marek Penksa, Štefan Rusnák, Róbert Semeník, ale i ďalší chlapci, s ktorými som od žiackych rokov pracoval vám potvrdia, čo to pre ich nielen futbalové životy znamenalo a znamená.
Spolu s futbalu oddanými funkcionármi či trénermi sme písali a píšeme desaťročia dejiny Venglošovho pohára pre 13 ročné deti, ktorý sa hrá tradične pred Vianocami na banskobystrických Štiavničkách. Mnohí súčasní hráči zo Slovenska, ktorí pôsobili a pôsobia v skvelých zahraničných kluboch prešli týmto podujatím. Podaktorí po čase aj zabudli na svoje detstvo a svoje detské futbalové trampoty, lebo sa naučili futbalovým velikášskym, ale pre užitočnú futbalovú dlhodobosť, škodlivým praktikám, okrem tej osobnej. Masopust, Popluhár, Pavol Nedvěd, Nehoda sa rodia raz za storočie. Mám teraz na mysli zďaleka nielen ich futbalové schopnosti, ale aj ich neformálne skvelé životné hodnoty sociálneho charakteru, ich fair - play vystupovanie, ich žiadanosť na priamu komunikáciu ľuďmi so spoločnosti akademikov, ľuďmi odborne podkutými z iných dôležitých oblastí života, ktorých si cení svet.
Docent Jozef Vengloš sa nestal čestným prezidentom Únie európskych futbalových trénerov tiež len tak náhodou. Ivan Čierny, bývalý veliteľ Dukly Banská Bystrica tiež nielen tak náhodou dostal viacero vysokých športových a spoločenských ocenení. Mňa blaží, že som mal tú česť pohybovať sa pri takých skvelých osobnostiach, spolupracovať s nimi a učiť sa práve od takých ľudí.
Držím sa pravdy vyslovenej múdrymi ľuďmi už dávno, že ak ľudí nasýtite kvalitne navareným guľášom z diviny namiesto toho, aby ste poľovníkov naučili zaoberať sa chovom, ochranou, zušľachťovaním a lovom zvery a hospodárskym zhodnocovaním úlovkov, nedosiahnete nič užitočné. Bez úsilia, vedomostí praktických i teoretických sa nevíťazí v športe dlhodobo. Platí to aj pre praktický život.
Nič na tomto svete nebolo, nie je ani nebude zadarmo. Ale nebude dobre, ak bude slnko na svete svietiť iba pre najvplyvnejších, najbohatších či najúspešnejších. Preto si vážim také futbalové hviezdy, ktoré vedia pri zábavných spoločenských podujatiach nielen dobre hrať futbal, ale sa aj spoločensky správať, vedia učiť iných veciam v živote potrebným a prospešným. Takých sme v Duklách, či už pražskej, alebo bystrickej mali, len nie všetci sa chceli učiť jasným pravidlám života s prekážkami, života náročného na vlastnú sebadisciplínu. To nie je o inom ako o demokracii. Je to o tom, že ako sa v športe rodia hviezdy, ktoré budú stále svietiť. Teším sa, že podaktoré z nich sa nám zoči - voči v dresoch Dukly Praha a Dukly Banská Bystrica predstavia práve 8. septembra 2017 pri príležitosti osláv vzniku Dukly Banská Bystrica na banskobystrických Štiavničkách."
Aj také zvyknú bývať netradičné pozvánky na nie všedné, ale netradičné podujatia, z rôznych hľadísk, so zaujímavými ľuďmi.
Jozef Mazár
Dobrý a užitočný článok so zaujímavými fotografiami. Takých článkov potrebujeme v našj športovej tlači viac.
Ľubo Chmelík, Banská Bystrica