Ešte v tohoročnom lete umožnili na oslavách 70-ročnice futbalu v Podlužanoch pri Leviciach jeho organizátori nahliadnuť do jedného veľkého tajomstva. Tajomstva o úprimnom živote s futbalom, športom vôbec. Skúsme sa s odstupom času pustiť po stopách tohto tajomstva v spomenutých dejinách a potom asi ľahšie pochopíme a uveríme, koľko ľudí ho spoznalo. 

Úvodná fotografia: Úspešný futbalista, skromný, úspešný, priamy chlap Je skvelés jeho trénersku robotou. Dotýkať sa možno aj rodiacich sa malých futbalových hviezdičiek. Tí, ktorí ho poznajú tvrdia, lebo vedia, že Jozef Slobodník, dnes s trénerskou licenciou UEFA , hlavne však s futbalovou praxou, ktorú v sebe nosí, nikdy nehľadal závisť v očiach ľudí, pohybujúcich sa vôkol neho vo futbale či živote vôbec. Zavše dokázal svojsky radšej oči prižmúriť, cez ktoré však vnímal bystro futbalový svet. Foto: Marek Čecho/ Svet ŠPORTU

Dňa 24. decembra 2018 obletela futbalový svet smutná správa. Futbalový svet opustil fenomenálny ostrostrelec Jozef Adamec, ktorý začal dávať futbalové góly za žiakov Vrbového, dedinky pri svetoznámych slovenských kúpeľoch Piešťany. V šestnástich rokoch ho „tatko“ Malatinský prijal do futbalovej školy slávneho Spartaka Trnava, v drese ktorého dosiahol najvyššie futbalové méty.

Neviem ako vás, ale mňa už pri starom rádiu v rodnej Osturni pod Belanskými Tatrami neďaleko Ždiaru pozvali do futbalu bývalí československí reprezentanti, ktorí vtedy v bielych dresoch s levom na prsiach dobili futbalovou krásou a statočnosťou v juhoamerickom Čile futbalový svet. Masopust a Popluhár svojou hrou a potom i svojimi životmi najviac roztvorili pred mojimi očami mladého dedinského chlapca pestrý páví vejár futbalového umenia a foriem života pri futbale, ktoré ma motivovali tiež sa postaviť na plochu ohraničenú čiarami a dvoma veľkými futbalovými bránami. 

Najskôr som si prečítal článok, ktorý adresoval aj internetovým novinám Slovenský rozhľad. Ten som pred tlačovou besedou Jána Kozáka okamžite uverejnil. Keď som si nechal uležať čo na tlačovej besede odznelo, požiadal som ho o rozhovor.PhDr. Jozefa Mazára, ktorého poznám dobých 5 desaťročí. Ako športovca, potom študenta, neskôr redakčného eléva, ale aj ako autora mnohých závažných publicistických článkov či zaujímavých kníh hlavne zo športu, ale vždy sa dotýkajúcich aj súvislostí života.

Pred vyše tridsiatimi rokmi mi jeden novinár z košických Východoslovenských novín na adresu olympijského víťaza vo futbale Františka Kunza seniora okrem iného povedal, že je majstrom svojho remesla na futbalovej tráve. Zareagoval som: „Remeslo sa naučí každý. Umenie nikto. Ferino je futbalovým umelcom s umeleckou dušou východniara.“

Neverím, že si každé dieťa nekopne aspoň raz v živote do futbalovej lopty. Alebo sa mýlim? Usudzujem tak preto, lebo futbal bol a ešte dlho bude patriť k najpopulárnejším športom na tejto planéte. Mňa samotného sprevádzal futbal celým mojim životom. Cesta k nemu pre mňa začala v najútlejšom veku. Futbal mi pripravil nezabudnuteľné zážitky už v detstve a preto aj teraz, keď svetové noviny píšu o Real Madrid, FC Barcelone či anglickom FC Liverpool, rád sa vraciam k svojmu starému, ošúchanému futbalovému šlabikáru. 

Krásnu myšlienku som počul z úst skvelého futbalistu rokov minulých, Miroslava Soviča, ktorý na margo veľkosti ľudských futbalových osobností zareagoval vetou: „Veľkosť človeka vo futbale rastie tou mierou, akou sa on sám usiluje rozmnožiť dobro svojich spoluhráčov, svojho mužstva, svojich trénerov, fanúšikov, ak je ženatý a má rodinu - aj svojich detí v nej. Túto pravdu som pochopil na základe spoznávania seba samého pri futbale, ale i neskôr v rodine. Zásluhu, úžasnú, na tom má moja manželka Janette.“

To skloňovanie začalo, vlastne, len včera. V oáze ticha a pokoja, v Kúpeľoch Dudince a.s. „Neviem pochopiť, čo môže byť krásne na halovom futbalovom turnaji malých detí, ktorí sa, prakticky futbal iba učia hrať?“ zvedavo sa ma v tamojšom wellnes centre opýtala krásna žena, s ktorou sme skloňovali rámce života v súvislostiach.

Včera otriasla futbalovým Slovenskom smutná správa. Vo veku 75 rokov zomrela veľká a nezastupiteľná futbalová postava populárnych košických strojárov (rozumej VSS Košice – pozn. autora nekrológu) futbalová legenda - Ján Strausz. Počas aktívnej kariéry bol symbolom klubovej vernosti a súperom nastrieľal 115 ligových gólov, vďaka čomu sa stal aj členom klubu Ligových kanonierov. Prvú Informáciu prinieslo štvrtkové vydanie denníka Korzár.