Recenzia z novej knihy autora Jozefa Mazára, Futbaloví anjeli a démoni, ktorá bude slávnostne predstavená čitateľom už túto sobotu počas futbalového turnaja O pohár Jozefa Vengloša, o 13:00 v športovej hale na Štiavničkách v Banskej Bystrici.
Neviem ako vás, ale mňa už pri starom rádiu v rodnej Osturni pod Belanskými Tatrami neďaleko Ždiaru pozvali do futbalu bývalí československí reprezentanti, ktorí vtedy v bielych dresoch s levom na prsiach dobili futbalovou krásou a statočnosťou v juhoamerickom Čile futbalový svet. Masopust a Popluhár svojou hrou a potom i svojimi životmi najviac roztvorili pred mojimi očami mladého dedinského chlapca pestrý páví vejár futbalového umenia a foriem života pri futbale, ktoré ma motivovali tiež sa postaviť na plochu ohraničenú čiarami a dvoma veľkými futbalovými bránami.
Ako vojak základnej služby som tak po prvý raz futbalovou praxou urobil v Dukle Domažlice. Pravdepodobne aj tam som vlastným životom pochopil, akú má v sebe futbal nekonečnú tvorivosť. Osobne som nebol nikdy jeho veľkým hráčom, ale len čo som sa po vojenčine vrátil do rodnej Osturne, spolu s ďalšími sme založili v obci náš prvý futbalový klub Bystrá Osturňa. O dresy sme požiadali slávny Slovan Bratislava, ktorý nám ich daroval. A tak moja maličkosť, ale aj Jozef Repčák, Ján Hoščuk, Ján Harabin, Ján Petruľák a mnohí ďalší sme amatérskymi prístupmi dedinských mládencov hľadali prostredníctvom futbalových zápasov kolektívny tmel radosti a krásy, ktorý sme prenášali do svojich životov. Celkom mimochodom a na okraj, práve Jozef Repčák bol svojím vonkajším výzorom stelesnením slávneho Josefa Masopusta. Bol to náš Masopust v Osturni.
Futbal pre nás prinášal zázračne svietiacu iskru, v ktorej sa už pri pohľade na túto hru zhusťovalo aj v mojej duši študenta Právnickej fakulty UK v Bratislave napätie a vybíjala zložitá duša, ako tomu iste bolo tiež u mnohých Slovákov i miliónov ľudí na celom svete. Mojím ligovým tromfom v československom futbale sa stal Inter Bratislava s Lacom Petrášom, brankárom Fullem, Otamarom Deutschom na kraji obrany, Jurajom Szikorom či ďalšími skvelými futbalistami. Vedel som už vtedy o tom ako v Červenej hviezde Bratislava Čapkovičovci, Luža, Hamár i Peter Benedik začali zdobiť svoje futbalové životy touto hrou, lebo sa objavovali najskôr v dorasteneckých a potom aj seniorských futbalových výberoch skvelých ligovým mužstiev, medzi ktoré som radil popri bratislavskom Interi Slovan Bratislava Duklu Banská Bystrica, tiež VSS Košice, známe pražské kluby a mnohé ďalšie.
Futbal mal svojich verných fanúšikov aj na hornom Zemplíne. Keď som začal vo Vranove nad Topľou ako mladý prokurátor v roku 1976 pracovať na tamojšej okresnej prokuratúre, zistil som, že tam tiež robia radosť svojim fanúšikom, svojim obdivovateľom futbalisti Pavol Nagy, Vladimír Goffa, ale aj majster Ján Gaveľ, Mirko Novák, Cyril Baschiera a mnohí ďalší. Spoznal som sa s Vojtechom Christovom, vo svete vtedy veľmi známym futbalovým rozhodcom, a svojimi postrehmi z futbalu ma pútal čoraz viac aj vtedy mladý redaktor tamojších okresných novín Jožko Mazár. Zavše ma prekvapil jedinečnosťou futbalového slova s priliehavou metaforou, ale keď ma po desaťročiach oslovil, aby som napísal do knihy Futbaloví anjeli a démoni svoje videnie tejto hry, zaskočilo ma to. Odôvodňoval to tým, že som sa často rozprával napríklad s Bohdanom Benedikom, keď ešte žil, Igorom Novákom, ktorý tiež úžasne miloval futbal, Mikulášom Komanickým, Ladislavom Pavlovičom, či dokonca aj samotným Petrom Benedikom, s ktorým ma on sám raz pri jednej bežnej všednej príležitosti zoznámil.
Na rozdiel od mnohých, ktorí píšu knihy, aj tie o futbale, nie som mágom umeleckého slova, ale netajím, také slovo ma hlavne o futbale vždy fascinovalo. Nikdy som ním na futbalových zápasoch ani po nich nešetril a načo tajiť, aj dnes ma teší, keď strom futbalových dejín košatie, keď futbalová história prúdi jeho konármi, keď životy odchovancov futbalovej školy Petra Benedika – Mareka Penksu, Karola Praženicu, Mariána Strelca, Norberta Dikasza, Tibora Záteka, bratov Moresovcov, Roberta Semeníka, Michala Gottwalda, Dušana Tótha, Ivana Kozáka, Štefana Karáska, Jožka Slobodníka, Vratislava Greška, Martina Poljovku, Mareka Bažíka, Viktora Pečovského a ďalších sa zásluhou ich úspešných futbalových životov stali riečiskom vzácnych historických spojov slovenského, československého či európskeho futbalu, v ktorom majú aj mená a priezviská trénerov Petra Benedika, Antona Dragúňa, Antona Jánoša, Stanislava Jarábka a znova ďalšíchsvoju svojskú futbalovú živinu prostredníctvom zaujímavej a potrebnej knižnej tvorby.
Mazárové knižky mám prečítané a netajím, čítal som ich so záujmom, lebo som ho poznal ako novinárskeho eléva, potom skúseného redaktora, publicistu, a snažil som sa vždy, aj keď mnoho ráz prostredníctvom jeho filozofie života, vpíjať do telesnosti jeho slovných spojení, vychutnávať ich silu a vôňu potrebnú pre neľahký, ale komunikáciou s významnými osobnosťami športu, futbalu zvlášť, tkaný život. Majú pre mňa svoju vzácnu chuť i len mazárovskú melodickosť. Keď som sa rozprával s Petrom Benedikom na futbalové témy, dozvedel som sa mnohé, ktoré nebolo a nie je napísané v žiadnych knihách. Zostali to však pre mňa slová bez veľkých gest a slov.
JUDr. Michal Glevaňák, Foto: Marek Čecho/ Svet ŠPORTU
Také mám pocity aj vo chvíli, keď som mal možnosť prečítať si mnohé z obsahu knižky Futbaloví anjeli a démoni skôr, ako to budú čítať iní. Peter Benedik i ďalší, o ktorých sa v knihe píše, milovali a milujú futbal. Všetci sme ho na rôznych úrovniach previazali so svojou mladosťou. Zásluhou toho tam možno nachádzať aj vlásočnice, korienky vzťahu k samotnej prírode. Od tej sa nedá oddeliť náš život a on sa preto nedá oddeliť ani od futbalu. Autorovo dravé slovo je v tomto smere aj v tejto knižke jedinečné a tam som nachádzal viaceré poučenia, príklady, motiváciu, všetko prvky potrebné pre naše životy, ale i životy tých, ktorí prídu po nás. V spomienkach priamych futbalových aktérov z radov skvelých futbalistov najmä benedikovej futbalovej školy, z radov futbalových funkcionárov, trénerov, fanúšikov i učiteľov našich životov z iných sfér, nielen futbalových, je cítiť v texte knihy aj také náčrty medzi riadkami a v nich, že človek je úžasne zložitý. Pokúša sa otvárať prostredníctvom duší mnohých – cesty, ktoré sa zvyknú rozchádzať na všetky strany. Vzhľadom na to, že autora dosť dobre poznám, viem o jeho životných cestách, ktoré neboli prechádzkou rajom. Extáza na takých chodníkoch zvykla vyvolať vlastne často snahu prehlušiť všetko. Preto vnímam napísané aj ako školu nevšedného života. Hádam mi to autor sám z môjho videnia a vnemu ním napísaného a ľuďmi, o ktorých píše, autorizovaného, nedá vyškrtnúť.
Jeho tvorba o futbale aj v tejto knižke obsahuje okrem myšlienky hlavnej niečo, čo by chcelo akoby vybuchnúť do nadšenia a dychtivosti po zdraví v dravosti života, čím sám prechádzal a do akého vybuchoval už aj preto, aby sa vnútorne nerozpadol, aby ovládol nesmierne zložitý život svojho vnútra. Keďže v ňom nestratil napriek všetkému orientáciu, súdnosť a múdrosť, i na základe úžasnej sčítanosti, komunikácie a vlastnej skúsenosti ide knižnou tvorbou vlastnou cestou. Na nej je publicistika o športe v súvislostiach života, ako to len on vie vyjadriť svojsky a pravdivo, má jeho obsahový ponor do toho, čomu verí a čo miluje, zaujímavý a jedinečný. Svojský. Dokumentuje, že má priateľov po celom svete aj z oblasti futbalu, preto jeho postrehy, jeho tvorba je iná, ako sú na náš trh bežne z oblasti športu knihy ponúkané.
Možno čitateľ očakával, že začnem svojím príspevkom zdobiť, šperkovať napísané. Toto nedokážem ani necítim ako potrebu. Mazár tiež miluje a potrebuje pre svoju tvorbu „pôvodný a pre každého človeka svojský neporiadok“. Každá jeho knižka, aj tá veršom písaná, mám na mysli knihu Naša Dukla pod Urpínom, obsahuje veľa prvkov hľadania, tvorivosti a nachádzania, nie však fabrikácie neexistujúceho, neprežitého. Ako futbalový rozhodca bol súčasťou rôznych zápasov o výhry a prehry. Mal sa od koho učiť, veď vo Vranove bol s Vojtechom Christovom veľmi často, absolvoval s ním a od neho množstvo školení, načerpal isto mnohé skúsenosti. To isté, ako dokumentuje knižka, je aj prípad jeho života v blízkosti Petra Benedika.
Obaja sa narodili v Košiciach. Rozdielnym spôsobom spoznávali a svojimi životnými cestami dotvárali svojim vnútrom a svojimi postojmi a vlastnou prácou veľký svet. Jedno mali a majú spoločné. V ušiach oboch doznieva zvonovina domoviny. Niekto tomu hovorí jednoduchšie – láska k rodnej hrude. Obaja vyznávali a vyznávajú jedno – hlboký cit pre tvorbu toho čo robili a robia s radosťou, zmysluplne pre tvar a potrebu pospolitosti, v potešení a na obranu. Autor však spaľoval dráždivé svetlá života zavše svetskou bohémou, aby sa vždy vyčerpaný vracal na zem. Aby napísal niečo nové, priliehavé, potrebné. Nečinnosť však tak autorovi, ako aj futbalovému trénerskému mágovi Petrovi Benedikovi nehrozia. Preto je obsah napísaného pestrý, nie monotónny. Bez veľkých ozdôb a gest. Normálny ako chlieb. Pri čítaní vo mne kolovalo napísané, ako v krvi koluje zdravá šťava. Pozorne som vnímal tvorivosť vyvierajúcu z hĺbky duší všetkých, ktorí k tvorbe prispeli. A ako poznám tvorcu, bude náročný aj pri výbere autora grafického stvárnenia napísaného. Už sa na to teším.
Autor recenzie JUDr. Michal Glevaňák.