Neviem ako vás, ale mňa už pri starom rádiu v rodnej Osturni pod Belanskými Tatrami neďaleko Ždiaru pozvali do futbalu bývalí československí reprezentanti, ktorí vtedy v bielych dresoch s levom na prsiach dobili futbalovou krásou a statočnosťou v juhoamerickom Čile futbalový svet. Masopust a Popluhár svojou hrou a potom i svojimi životmi najviac roztvorili pred mojimi očami mladého dedinského chlapca pestrý páví vejár futbalového umenia a foriem života pri futbale, ktoré ma motivovali tiež sa postaviť na plochu ohraničenú čiarami a dvoma veľkými futbalovými bránami. 

Pred vyše tridsiatimi rokmi mi jeden novinár z košických Východoslovenských novín na adresu olympijského víťaza vo futbale Františka Kunza seniora okrem iného povedal, že je majstrom svojho remesla na futbalovej tráve. Zareagoval som: „Remeslo sa naučí každý. Umenie nikto. Ferino je futbalovým umelcom s umeleckou dušou východniara.“