Život píše príbehy
Za tie roky ho poznám dosť dobre. Pri jeho mene a priezvisku mám vo svojom archíve poznámku: vyvážená osobnosť. Okrem svojho zovňajšku mu záleží aj na jeho charizme. Svoje plusy a svoje mínusy akceptuje ako súčasť jedného celku svojho „ja“. Veď akceptáciou vlastných nedostatkov sa posúval ďalej, aby budoval svoje sebavedomie. Neveríte tomu tvrdeniu? Tu je jeden z mnohých príkladov.
„Po priateľskom futbalovom zápase Ružomberok – Partizánske sa ma vtedajší rozhodca Štefan Danko z Ružomberka, ktorý vtedy rozhodoval krajské futbalové súťaže spolu s Vendom Knihom , opýtal: „Čo si taký skormútený?“ Odpovedal som: „Dostanem ako hráč juniorky príležitosť v „A“ mužstve Ružomberka a ja to zbabrem. Bol som najslabší hráč. Načo, vlastne, ten futbal trénujem?... „A nechcel by si skúsiť rozhodovať ho?“ vhodil udičku do „pľacu“ Danko, na ktorú sa chytila nová rozhodcovská futbalová rybička.
Ani Štefan Danko netušil, že z nej vyrastie veľmi rýchlo prvoligová rozhodcovská šťuka. Keď ho videl prvý raz rozhodovať Alojz Obtulovič, od roku 1957 rozhodca s odznakom FIFA , povedal, že práve Stano bude z Ružomberka druhým prvoligovým futbalovým rozhodcom. Pozdával sa mu už v nižších súťažiach jeho cit pre hru, veľmi dobrý pohyb, jeho komunikácia s píšťalkou na ihrisku, ale i mimo ihrisková komunikácia a vrodená ľudská inteligencia.
Stalo sa. V 1979 roku získal Stanislav Bomba, o ktorom sú tieto riadky, najvyššiu kvalifikáciu futbalového rozhodcu v Československu. Po teoretických skúškach a fyzických previerkach v Telovýchovnej škole v Bratislave. Najvyššiu československú futbalovú súťaž rozhodoval 10 rokov. Presnejšie, postúpil do nej v roku 1982 a rozhodoval v nej do roku 1992. Keď v sobotu 31. mája toho roku ďakoval Stanovi za 17 ročnú aktívnu, zodpovednú, vysoko odbornú prácu v kolektíve delegátov, pozorovateľov najvyššej slovenskej futbalovej súťaže – dnes – známej pod názvom Corgoň liga Ján Tomčík, prezident Asociácie rozhodcov SFZ, na trávniku ligovej Žiliny pred stretnutím s MFK Košice povedal okrem iného aj toto:
„Rozhodol si sa v našej futbalovej súťaži skončiť s činnosťou delegáta – pozorovateľa, teda človeka – odborníka, ktorého poslaním je objektívne identifikovať výkon rozhodcovskej trojice na ihrisku, ohodnotiť to ako dokázala ctiť literu futbalového zákona. Viem, robil si to vždy s láskou, zodpovedne, vysoko kvalifikovane. Verím, že svoje skúsenosti pretavíš v ďalších futbalových činnostiach do potrebnej reality hlavne na úseku výchovy mladých futbalových rozhodcov ako mentor. Prajem Ti k tomu zdravie, pokoj v duši a ďalšie priehrštia ľudskej trpezlivosti. Ďakujem za doterajšiu činnosť delegáta – pozorovateľa našej najvyššej futbalovej súťaže.“
Slová krásne, úprimné, dojímavé. Zaknihované pre historikov. Riportom, alebo ak chceš vážený a milý čitateľ, týmto publicistickým útvarom, ktorý opisuje skutočnú udalosť. Tak ako Stanislav Bomba vie, že život bez charizmy je nanič, vie i to, že život je tiež o rozhodnutiach v pravý čas. Šťastný to človek. Azda najväčšie šťastie, ktoré ho mohlo stretnúť, je to, že si našiel popri oddanej partnerke Katke pre život aj úžasné priateľstvo s futbalovou hrou. Toto bohatstvo si chráni tým, že si tento poklad ukryl v srdci a váži si ho možno viac ako vlastný život.
Stanislav Bomba má ešte jednu veľkú vášeň. Presnejšie - koníčka, ktorým sa živí. Predajňu so športovým náčiním, výstrojou a oblečením na rôzne druhy športu. Keďže má talent na športové estetično, sám navrhuje a vyrába krásne, vtipné i vážne spomienkové predmety k životným jubileám hlavne pre tých, ktorí svoj život upísali športu, futbalu zvlášť.
Jednoducho, Stanko má talent na robenie radosti druhým. Sám o tom hovorí toto: „Talent je len dobre skrytá kopa driny .Keď vyrieknete túto pravdu , väčšina v živote športu menej skúsených ľudí asi nebude s vami na prvý pohľad súhlasiť. Skôr budú tvrdiť, že talent, to sú vrodené predispozície. Ale verte, je to úžasná zodpovednosť, doslova drina, pretaviť ho v ľudské šťastie, v schopnosť robiť vďaka tomu radosť druhým."
Stanislav Bomba má asi v tomto prípade pravdu. Veď napríklad aj anglický intelektuál, literárny vedec, Cyril Vernon Connolly sa dal počuť, že koho chcú bohovia znivočiť, predstavia ho najskôr ako sľubný talent. Život je však veľmi zložitý na to, aby sme mohli len tak uvažovať. Potom by sme sa nedopracovali k tvrdeniu a životnému poznaniu, že nerozvinúť akýkoľvek talent do dokonalosti, alebo vzdať sa, keď je mnohé proti tebe, to je známka vlastnej slabosti a zbabelosti. Iste vám to aj samotný Stanislav Bomba rozšíri o svoje poznanie, keď s ním skrútnete reč na túto tému. A možno vám už mnohé napovie, keď si len otvoríte: www.bombovky.sk. Skúste, aspoň sa presvedčíte, čo všetko v sebe dokáže skrývať charizma jedného človeka.
Peter Ondavský