Ten turnaj je ódou na futbal, život, jeho etiku!

Keď ma Mgr. Peter Benedik, významný futbalový tréner predovšetkým nádejných futbalistov, otec myšlienky, pravidelne v Banskej Bystrici organizovať futbalový turnaj chlapcov, ktorí neprekročili vekovú hranicu 13 rokov požiadal, aby som do bulletinu k turnajovým 21. narodeninám medzinárodného futbalového turnaja O pohár Jozefa Vengloša napísal Živé slová, odpovedal som mu: „Peťko, ďakujem, pokúsim sa, lebo aj historiografia tradičného medzinárodného turnaja „O pohár Jozefa Vengloša,“ je plánovaním minulosti. Jeho minulosť, krásu, poslanie, síce zmeniť nemôžeme, ale môžeme vnímať silné stopy tejto tradičnej, nevšednej futbalovej fiesty velikánov prinajmenšom európskeho futbalu s bonbónikom svetovosti, hlavne zásluhou docenta Jozefa Vengloša, dnes nositeľa najvyšších futbalových vyznamenaní FIFA (Order Of Merit – Rad za zásluhy) a UEFA (Diamantový rad za zásluhy).“

Mnohí futbaloví priaznivci a odborníci nielen u nás, na našom prekrásnom Slovensku vedia, že pán docent Vengloš, ružomberský rodák ( narodil sa 17. februára 1936 – pozn. autora), jeden z najznámejších Slovákov vo futbalovom svete, sa presadil ako hráč (Slovan Bratislava, olympijský výber Československa), ale predovšetkým ako celosvetovo uznávaný tréner. Pod jeho vedením sa reprezentácia Československa dvakrát kvalifikovala na MS (1982, 1990), pričom v roku 1990 sa dostala do štvrťfinále. Na svojom konte má aj bronzovú medailu z MS 1980 a ako asistent Václava Ježka aj legendárne finálové víťazstvo na ME 1976, v ktorom Československo porazilo Nemeckú spolkovú republiku po „penaltovom“ rozstrele. Jozef Vengloš doviedol k titulu majstrov Európy aj reprezentáciu Československa do 23 rokov (1972). So slávnym klubom ŠK Slovan Bratislava získal dva majstrovské tituly (1974, 1975) a jedno víťazstvo v Československom pohári. Po rozdelení Československa sa stal prvým trénerom slovenskej reprezentácie a na reprezentačnej úrovni viedol aj tímy Austrálie, Malajzie a Ománu. Veľmi bohatá je aj jeho klubová trénerská kariéra (Sporting Lisabon, Fenerbahce Istanbul, Celtic Glasgow a ďalšie). Jozef Vengloš sa v roku 1990 stal historicky prvým hlavným trénerom v najvyššej ligovej súťaži v Anglicku v klube Aston Villa. Už niekoľko desiatok rokov je uznávaným trénerským expertom FIFA a UEFA, v rokoch 1995-2013 bol prezidentom AEFCA (Aliancie európskych futbalových trénerov), pričom bol zvolený za jej čestného prezidenta. Svojou prácou v orgánoch SFZ (mnoho rokov bol členom jeho výkonného výboru) sa zaslúžil o rozvoj futbalu na Slovensku a po zásluhe mu boli udelené najvyššie športové (čestný člen SFZ, čestný člen Slovenského olympijského výboru) i štátne vyznamenania. Laureátom najvyššieho vyznamenania FIFA sa stal docent Vengloš na návrh UEFA. udelila.

Futbalové dejiny medzinárodného futbalového turnaja, ktorý nesie meno takého velikána, sú v bohatej futbalovej histórii vážnym a pre mnohých futbalu oddaných i váženým svedkom futbalového času, na ktorom v živote po prvý raz konfrontovali na medzinárodnej úrovni svoje futbalové schopnosti napríklad Marek Hamšík, Miroslav Stoch, Michal Ďuriš i mnohí ďalší, ktorých mená nájde pozorný čitateľ na ďalších stránkach tohto bulletinu. Mená, ktoré kronikársky zaznamenal v jubilejnom 20. ročníku spomínaného podujatia jeho komentátor, azda najvytrvalejší dlhodobý spolupracovník Petra Benedika pri organizovaní tohto turnaja – Štefan Zvalo, z rôznych pohľadov zostanú svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou dejín, ale aj poslom minulosti medzinárodného turnaja „O pohár Jozefa Vengloša.“ Dovoľujem si to zdôrazniť hlavne preto, lebo medzi futbalovou odbornou verejnosťou hlavne v Banskej Bystrici sa rozpráva silno, že tento turnaj počínajúc 22. ročníkom zmení zásluhou Hamšíkovej futbalovej akadémie svoj termín i miesto konania. Podľa slov zainteresovaných by nemal opustiť Banskú Bystricu, ale útlu Športovú halu Dukly na banskobystrických Štiavničkách áno. Uvidíme. Futbalové srdce sa nikdy neprejaví okamžite. Takmer nikdy okamžite nezmeria, nakoľko je zasiahnuté. Dôjde k tomu až neskôr, keď sa krásny, alebo strašný okamžik stal minulosťou, keď sa zmenil v užitočnú vec, aj ako spomienka. Trebárs u Hamšíka, Stocha či Ďuriša sa tak mohlo stať po famóznom víťazstve seniorskej futbalovej reprezentácie Slovenskej republiky nad chýrnym Španielskom! Keď sme spolu s Ing. Jánom Piškom a Mgr. Petrom Benedikom išli pred rokmi do Bratislavy za docentom Jozefom Venglošom, a požiadali ho, aby svojim menom zastrešil športovo – spoločenský časopis Na hrane (predchodca dnešného časopisu Svet športu), ktorý vydával Medzinárodný inštitút kultúry a športu, práve docent PhDr. Jozef Vengloš do prvého čísla napísal úvodné slovo. V ňom os dieťa – rodič – škola – športový klub – obec (mesto) - regíón – štát označil za najpotrebnejšiu zložku nielen vo zvyšovaní futbalovej kvality, ale zdravia, kvality života vôbec. 

Keď som o niekoľko rokov potom odovzdával na turnaji „O pohár Jozefa Vengloša“ pohár venovaný spomenutým časopisom, ako jeho šéfredaktor, najlepšiemu hráčovi na turnaji, Miroslavovi Stochovi, Mirko mal 12 rokov. Keď som tlieskal pri televíznej obrazovke krásnej akcii Ďuriš – Hamšík – Ďuriš – Stoch zakončenej rozhodujúcim gólom v kvalifikácii ME 2015, ktorým sme porazili v Žiline Španielsko, uvedomil som si po tejto učebnicovej akcii, že sme tým, čo si pamätáme. Bez pamäti mizneme, prestávame existovať, naša minulosť je vymazaná a predsa venujeme pamäti len málo pozornosti. Okrem prípadu, kedy nás pamäť opustí. Osobne robím tiež veľmi málo k jej precvičeniu, živeniu, posilňovaniu a ochrane. Až keď ma pán Peter Benedik oslovil, uvedomil som si, že aj také veľké futbalové osobnosti akými boli Pelé, Eusébio, Maradona, Masopust, Schroif, Ján Pivarník, Laco Jurkemik, Ľubo Moravčík a stovky ďalších nezmenili svoje detstvo v dospelého človeka, nevyrástli z dňa na deň z futbalového benjamínka na majstra futbalovej lopty. Naivná je i viera že svet môže zmeniť za noc morálne charaktery, motívy, ciele a zvyky. Preto svetové veľkokluby vychovávajú svoju mlaď vo vlastných futbalových akadémiách. Výchovou mladých modernými tréningovými prvkami cibria ich talent, podporujú krásu futbalovej hry, jej šľachetnosť, s dominanciou čistoty ľudskej, etickej. Keď som 11.decembra 2004 načúval odborným slovám docenta Vengloša o tom, ako konkrétne pracujú s futbalovými talentami v Anglicku, Španielsku či iných kútoch sveta, zrodila sa myšlienka pravidelne v bulletinoch k jednotlivým ročníkom turnaja „O pohár Jozefa Vengloša“ prinášať prostredníctvom štatistických údajov názvy prvých troch družstiev v poradí, ďalej zahraničných účastníkov (mimochodom prvým zahraničným bol LSC Vác litou turnaja z Maďarska v 1998 roku), najlepších, hráčov, brankárov, strelcov. Toto všetko obsahuje aj dnešný bulletin.

Keď sme v roku 2005 toto spolu s Mgr. Petrom Benedikom, za grafickej účasti Ľubomíra Lichého, urobili po prvý raz, nemyslel som si, že o takmer desať rokov mi pripadne i úloha smutná, oznámiť, že najmenej traja veľkí nadšenci pre tento turnaj i futbal mladých, bývalý medzinárodný rozhodca s odznakom FIFA a viceprezident SFZ JUDr. Bohdan Benedik (toho roku by sa bol dožil šesťdesiatky), alebo ešte mladší, predseda futbalového klubu Benecol, Pavol Huťka a Viliam Lačný st. nie sú medzi nami. Všetci traja boli na lásku k myšlienke turnaja, na obdiv k deťom, ich trénerom, funkcionárom, rozhodcom, novinárom i divákom, ktorí aj dnes futbalovou myšlienkou turnaja žijú, traja na prekonávanie prekážok i boj s nimi, traja boli na život vôkol a s futbalom detí, traja na bolesť i radosti z toho prameniace, traja boli na smútok i smrť. Každý z nás musí niečo stratiť a niečoho sa vzdať, k zármutku za bolestivou stratou predčasnou, neočakávanou, rýchlou, nesmútiť stále, ale cez dobro pre futbal mladých na všetkých troch radšej s úctou, dôstojne vždy spomínať. Nie slzami, výčitkou, nárekom jatriť rany, lež kvalitou turnaja, ktorý nemá v končinách našich hany. Velebiť ich veľkosť, prácu, nadšenie, ich živé kroky.

Zapriať všetkým, ktorí písali doterajšie dejiny podujatia tohto – organizátorom, rozhodcom, chlapcom, ktorí na turnajoch spomínaných hrali a hrajú, trénerom, rodičom, novinárom, len ďalšie úspešné roky. Veď dávať dobro deťom, znamená bohatstvo srdca vlastného rozdávať. Prajem všetkým ktorí napíšu dejiny 21.ročníka, aby sa v zdraví futbalom, jeho krásou a etikou pri ňom, mohli opäť dôstojne spoločensky zabávať! Krása futbalu, jeho čaro, tvorba umelecká o ňom, na filmovom plátne, divácka kulisa živá – to všetko pre životy naše, pre ľudské zjednotenie - úžasný, krásny dar! Teda zdravie, ďalšie živé riadky o ďalších desaťročiach turnaja „O pohár Jozefa Vengloša,“ svojimi skromnými postrehmi vinšuje: šéfredaktor časopisu Svet športu, autor vyše desiatich knižných publikácií o histórii športu, Jozef Mazár.

 

Sport: 

0 Komentáre