Viete čo ponúkli Dudince pre naše životy?...

Krásne a vydarené majstrovstvá republiky v Dudinciach ponúkli skutočne veľmi veľa. Mnoho užitočného pre naše životy, no koľkých z nás to skutočne zaujíma? Novinárovi, analytikovi dve vety vo veľmi všeobecnom a neurčitom zmysle.

Týmto termínom však možno tak v novinárskej praxi, ako aj v živote označiť iba metódy skúmania a „liečby“ problémov, ktoré tam pozorný analytik musel zažiť, preciťovať i pociťovať a teda musel sa vedieť dotýkať aj toho, čo zažil z už poznanej teórie. V jednoduchšej reči, dotýkal sa histórie „crossu“, teda behu v teréne, ktorým bežný život je. Dotýkal sa prekážok na dlhej trati. A tie na ich odstraňovanie potrebujú poznanie historické, perspektívne cesty a východiská z nich, základné princípy riešenia. Kvalitné poznanie každej osobnosti, ktorá sa na tom všetkom podieľala, podieľa a bude podieľať. Jej správanie a konanie, jej bežný každodenný život, možno i spánok, oddych, fyzickú zdatnosť, odbornosť, ktoré sú pri skúmaní nezastupiteľné prinajmenšom tak, ako ľahostajnosť k nastolenému problému.

V tomto komplexe riešení a radosti z úspechov, je potrebný stupeň morálky, schopnosť odosobnenia sa o takej kráse zaujímavo písať, ale sú tu požadované aj aplikácie prvkov vedy. Pre koho? V prvom rade pre čitateľa a hlavne toho, ktorý sa aj osobne, na mieste, „dotkol“ tohto ďalšieho krásneho úspechu slovenskej atletiky.

Dá sa začať i tým, že tohoročných majstrovstiev Slovenskej republiky v cezpoľnom behu sa zúčastnilo rekordných 65 atletických oddielov z celej republiky. V atletických tričkách s logom jednotlivých klubov na dôsledne pripravené, náročné trasy behu terénom, teda trávnatým povrchom, na trate pre jednotlivé vekové kategórie zavše vystlané aj lístím či kamienkami, vybehlo a absolvovalo ju vyše 400 bežcov. Nechýbalo na nich terénne prevýšenie, lesné cestičky, ale čo je azda najviac pozoruhodné, nechýbali skvelé bežecké súboje, pretekárske srdcia odhodlane, v mnohých prípadoch aj bežecké partie absolvované so sebazaprením u väčšiny pretekárov.

Vyjadrili sa tak samotní pretekári, po úspešnom zdolaní dôsledne a zodpovedne pripravených tratí. Nechýbali medzi nimi skutoční majstri tejto náročnej športovej disciplíny, medzi ktorých patria napríklad Tibor Sahajda, dnes už Košičan, Jozef Urban, dnes pretekár TJ Obal Servis Košice, Jakub Valachovič z Myjavy, pretekár AC Stavbár Nitra, vytrvalkyne Veronika Zrastáková ŠK ŠOG Nitra, Ľubomíra Maníková AK Spartak Dubnica nad Váhom, Silvia Valová Zdravie v pohybe Lučatín, Katarína Balová Atletický club Martin, ale aj dorastenci Marek Ondrovič z AK Malacky, Filip Révai AK Svetlošák Banská Bystrica, mladšie žiačky Nina Messerschmidtová ŠK Dukla Banská Bystrica, Hana Záhradníčková AC Stavbár Nitra, Adriana Pavelicová CVČ L. Mikuláš, najmladšie žiačky Karolína Miklóšová ŠK Atóm Levice, Renáta Jamrichová, AK Slávia Trnava, Sára Šebestová ŠK ŠOG Nitra, Kristína Zámečníková ŠK BCF Dukla Banská Bystrica, či pretekárky a pretekári z ďalších kategórií, ktorých umiestnenie i celkové výsledky zistí záujemca na internetovom portáli Slovenského atletického zväzu. Veď len v kategórii najmladších žiačok pretekalo 50 talentovaných detí z celej Slovenskej republiky.

Na takom skvelom podujatí však veľmi chýbali kamery a mikrofóny verejno-právneho Rozhlasu a televízie Slovenska. Za čias, keď tam pracoval športový redaktor Ivan Kováč, v Európe svojimi bežeckými výkonmi cenený a priaznivcami tohto športu obdivovaný, sa to stať nemohlo.


Fotografia: Viacerí, hlavne začínajúci pretekári si hlavne prostredníctvom regionálnych televízií skúsili svoju pohotovosť a komunikačné kvality aj pre televíznymi kamerami. Potvrdzuje to aj táto snímka, na ktorej spovedá víťazku v kategórii starších žiačok Ninu Messerschmidtovú z ŠK Dukla Banská Bystrica televízny štáb Krupinskej televízie. Foto: archív portálu Športlandia.sk

Tak sa divák pred desaťročiami dozvedal, ľudsky a športovo dozrieval na atleticko – športovo – spoločenskej trase rodič s dieťaťom, tréner, pedagóg, novinár – publicista, politik, minister. Všetci, ktorí denne žili a mnohí žijú aj dnes obkolesení týmto úžasne zaujímavým svetom.

Samozrejme, že v sobotu, 17. novembra 2018 nechýbali na takom podujatí ani tréneri. Tí preverení časom, výsledkami svojej práce, viac či zatiaľ menej bohatými na skúsenosti získanými na tomto poste. A tak sa každý prítomný novinár mohol sám veľa dozvedieť napríklad od dnes už vyše 70-ročného Dušana Valenta, ktorý sám robil v mladosti vrcholovú atletiku. Pre tú svetovú, v drese vo svete stále obdivovanej Dukly Banská Bystrica, objavil skvelého bežca, v tom čase deviateho bežca planéty na crossovej trati, Róberta Štefka. Košického rodáka, ktorý v reprezentačnom drese Slovenskej republiky vyhral 3. októbra 1999 v poradí 69. ročník II. najstaršieho maratónskeho behu na svete, Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.

Človeku nedá pri takej príležitosti nespomenúť jeho bežecké tréningové metódy v príprave strieborného medailistu na MS v roku 1987 Milana Kadleca, alebo ďalšieho skvelého bežca, martinského rodáka Miroslava Vanka, úspešného slovenského olympionika z Atlanty v roku 1996 na 5 km trati na dráhe. Všetko úspešní športovci VŠC Dukla Banská Bystrica.

Aj v Dudinciach sa prezentoval skvelým živým striebrom, pretekárkou z Adrianou Pavelicovou z CVČ Liptovský Mikuláš. Z pomedzi 40 talentovaných detí skončila Adriana na tretej priečke po statočnom súboji s druhou v poradí Hanou Záhradníčkovou z AK Stavbár Nitra. Jej tréner Ján Tóth, dnes 63-ročný pamätník bohatých atletických rokov Nitry si tiež pochvaľoval dobrú organizáciu podujatia a skvelú pripravenosť väčšiny súťažiacich.

Eduard Foldvári sa tiež tešil z úspechu svojho zverenca Filipa Révaia, ktorý získal striebornú medailu v kategórii dorastencov. Zároveň zaspomínal ako sa 2-krát s družstvom pretekárov Dukly Banská Bystrica stal majstrom Československa v pražskej Stromovke, či predtým na Hrádku v Benešove pri Prahe.Veľa by mohli o tom hovoriť i jeho partneri z družstva, vytrvalci Zdeno Michna Adam Košťál. Zároveň však priznal, že zverenec Jakuba Valachoviča, Marek Ondrovič z Malaciek bol lepší.

Edo však v tej chvíli spomenul i moment z armádnych majstrovstiev v cezpoľnom behu v Znojme. Tam najskôr vo svete stále slávny Emil Zátopek odštartoval vyše 60-členné štartovné pole tých, ktorí sa v jednotlivých pretekoch na okresnej, krajskej či celoslovenskej úrovni prebojovali do finálových bojov na celoštátne preteky do spomenutého Znojma, aby potom mohli vidieť štartéra Zátopka bežať spolu s nimi o poctu najvyššiu – o víťazstvo na tejto trati. On, olympijský víťaz, sa z neho dokázal tešiť rovnako, ako trebárs po slávnych víťazstvách na OH v Helsinkách.

„Vieš, Jozef, mne to niekedy pripadá tak, že sa mnohým zodpovedným nechce ísť vytrvalosťou, odhodlaním, náročnosťou cestou prekonávania zložitých prekážok na rôznych stupňoch nášho života. Mnohým sa nechce vykročiť zo svojho pohodlia vlastnej existencie skutočne darovať seba ako sluhu k sláve a kvalite iných, svojho klubu, svojej obce, mesta, školy, regiónu.“ Dodávame, mnohým sa nechce ísť do terénu medzi ľudí, do neznámeho terénu, lebo ten pre nich často vďaka vlastnému ekonomickému kapitálu z dôvodu vlastnej pýchy, ale zavše i ľudskej hlúposti ktorú so sebou po svete vláčia, smrdí ťažkosťami a nepredvídanou námahou.

Možno by sa zodpovedným patrilo zoznámiť s názormi čo treba rešpektovať pri práci s malými deťmi pri ich formovaní pohybom, športom v škole i mimoškolských aktivitách. Práve od Jakuba Valachoviča sme si vypočuli veľmi kritické postrehy. Na základe vlastného poznania kritizuje prácu podaktorých trénerov, ktorí chcú už v najmladšom veku deti výkonmi fyzicky i psychicky vyšťaviť a namiesto športu ako zábavy a radosti z pohybu, robia z dieťaťa tovar! Tvrdé, ale reálne. Aj to je jeden z opodstatnených dôvodov pre také riadky.

Preto sa patrí spomenúť na uvádzanom a popisovanom podujatí aj iných. Kvalitných. Napríklad skúsených pedagógov. Z dôvodu priestoru sme si vybrali troch. Úspešného trénera z Kysúc, Milana Slivku, pedagóga gymnázia. Do Dudiniec prišiel so skvele pripravenými pretekármi. Keď rozprával, že skutočný pedagóg, stále sa vzdelávajúci a komunikujúci so svojimi študentmi nemá čas odpovedať na anonymné „facebookové nezmysly“, zaujali nás i ďalšie jeho názory. Súhlasili sme, že komunikácia sa vždy dotýka najmenej dvoch ľudí, autora kritiky a jej adresáta. Ich úlohy sa striedajú. Hlavne vtedy, ak je jeden v oblasti pedagogiky laikom a druhý odborníkom. Najbežnejším príkladom komunikácie je slovo, vzájomná hra výrazu a pochopenia.V prípade pedagóga, jeho priama komunikácia s rodičom. Ich ustavičné prispôsobovania sa predpokladajú mentálne skúsenosti s čiastočnou identifikáciou.

Komunikovať znamená stávať sa spoločným. Jeho, ešte oveľa praktickejšie vysvetlenia a prístupy ku kvalite práce na úseku trénovania dieťaťa a komunikácie s rodičom i dieťaťom si vyžadujú systematické systémové kroky. Veď často ide o preklenutie emočných prvkov spomenutých jedincov. Také ívery rozhovorov odzneli i na úrovni s dlhoročnou rozhodkyňou atletických súťaží, skromnou rodáčkou slovenského Hontu, pedagogicky rokmi v oblasti školstva cibrenou, skúsenosťami ošľahanou pani Hanou Černákovou, ktorá žije a býva v Brezne. Celý deň, od skorého rána, až do záveru dokumentovala v praxi znova raz aj v Dudinciach svoju odbornosť, trpezlivosť, svoj nadhľad, pokoj, vyplývajúce z vlastného tréningu a poznania seba samej, aby sa dostavil spoločný úspech – kvalitne zorganizované tohoročné majstrovstvá SR v cezpoľnom behu. 

Dudince ponúkli možnosť rozhovorov so začínajúcimi talentami. Napríklad so Šimonom Rabidášom, ktorý zanechal futbal a presedlal cez triatlon na bežecké disciplíny, dnes už majstrom SR v behu na 1 500 metrov, ktorý žal úspech aj v Dudinciach. V blízkosti boli napríklad aj jeho rodičia a zhovárať sa s nimi tiež znamenalo dozvedieť sa, prečo je potrebná sústavná komunikácia na trase dieťa – rodič – tréner – zväz – škola – spoločnosť, teda štát.

Interakcie prostredia a osobností pohybujúce sa v ňom nútia aj publicistu samotného poznať niečo z oblasti modernej psychológie, lebo kvalitná komunikácia prostredníctvom médií by nemala používať iba jeden jazyk. Komunikácia riešenia konfliktov záujmov na uvedenej trase, na základe nášho praktického poznania z danej sféry, môže časom odhaliť to, čo samotné slovo niektorého článku z uvedeného reťazca zatají.

Už vypovedaním niečoho sa nastoľujú zložitosti. Orientovať sa v zložitostiach interakcie a prostredia je úžasne potrebná vec. Publicista sa aj preto musí dokázať oslobodiť a odosobniť. Preto si nedovoľujeme pri analyzovaní ani tohto podujatia uzatvárať závažné veci, ale musíme ich ponechávať ako otvorené svetu na ďalší hlbší a zmysluplný dialóg. Zdá sa nám, že písaným slovom na danú tému v Slovenskej republike a súčasnom slovenskom športe komunikácia na trase odborník – laik, alebo ak chcete tréner – rodič, tréneri – zväzy, rodičia – deti – publicisti je takmer na bode mrazu. Aj preto sa také riadky mnohým ťažko čítajú, sú málo zrozumiteľné, verejnosťou nechcené.

Raz sa dal jeden vysoký funkcionár počuť, že „sú verejnosťou nežiadané.“ My dodávame. Sú nechcené zodpovednými za danú oblasť. A zároveň sa pýtame a hľadáme, bez toho aby sme odpovedali: Kto je, teda, vlastne zodpovedným za riešenie takých závažných problémov a spoznávania učiť sa a pomáhať k úspechom druhým? Prečo sú také riadky a taký štýl publicistiky nechcený, keď každá komunikácia, aj tá, ktorá obsahuje prvky psychoanalýzy a odbornosti je naliehavo potrebná? Alebo, skutočne nie je potrebná?...

Kto je potom zodpovedný za úžasnú zodpovednosť s talentom na trase, o ktorej takmer vôbec nerozprávame? Obdivovali sme a obdivujeme hlavných protagonistov podstaty vydareného podujatia v Dudinciach. Aktivity, ktorú otvoril za slnečného rána čerstvo znovuzvolený primátor Dudiniec, PaedDr. Dušan Strieborný. Manželia Elenka a Július Nyarjáš, organizátori, spoluorganizátori a koordinátori celého vydareného podujatia, ktorému bola nápomocná takmer tridsiatka dobrovoľníkov z mesta, blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Dokázali súčasnému slovenskému svetu nepokoja, že spoločnou východiskovou komunikáciou sa dá mnohé vyliečiť a riešiť v bežnej súčasnej psychopatológii všedných dní.

I keď sme sa snažili aspoň na kúsku priblíženého podujatia upozorniť, že tu sa význam na psychoanalýzy veľmi zmenšuje, dovoľujeme si znova verejne tvrdiť, že nám v športe už roky chýba kvalitné písané médium z danej oblasti. Príklady postačia aj menej skúsenému úradníkovi či menej vzdelanému politikovi na to, aby pochopil, že ak sa po trase odborník – laik publicisticky nekomunikuje a tým aj nepracuje s biologickými, sociálnymi, ekonomickými a kultúrnymi determinantami, je na našom slovenskom príklade evidentné, časté aktualizovanie sociálnych zvyklostí.

Prečo o tom takto píšeme? Veľmi nám imponovali v závere podujatia rozhovory kvalitne pripraveného moderátora podujatia Martina Tabaka s predsedom Slovenského atletického zväzu a viceprezidentom SOV Petrom Korčokom a podpredsedom SAZ Ladislavom Asványim. Obaja ocenili kvalitu podujatia, dodržiavanie časového harmonogramu a hlavne ochotu prenášať kvalitu každej práce na danom úseku do života Slovenského atletického zväzu v kluboch.

Publicisti nezvyknú písať v súvislostiach so slovami chvály o chybnom výkone. Ten sa môže stať aj na najjagavejšom fóre svetového športu. Ako príklad môže poslúžiť zložitosť a náročnosť dôkazov olympijského víťaza Mateja Tótha, s podaktorými zaužívanými praktikami z iných sfér života, než kvalitného športového tréningu a samotného pretekania sa športových špičiek súčasného sveta. Nám sa zavše taký výkon tiež prihodí. Radíme tam prerieknutie sa pri ústnom prejave či samotnej publicistike, nesprávne prečítanie či počutie, mentálnu stratu predmetu, náhle chyby. Na vine môžu byť zvyčajné príčiny – únava, podráždenosť, roztržitosť, jazykové zvláštnosti slov či nekvalitné čítanie s porozumením.

Ale toto sú vysvetlenia iba čiastkové. Pre analytickú publicistiku musí byť príznačné, aby poukazovala a odhaľovala potreby snáh po prerušení činnosti „Ja“, ktorú vyvoláva parazitujúca, osobnostne chorá nevedomosť. Cudzia motivácia. Často vedomá, alebo podvedomá. Publicistický subjekt ju môže často ľahko rozoznať, inokedy je nevedomá a „Ja“ ju odmieta.

Aj toto sme v niektorých výrokoch na uvedenom podujatí postrehli. Preto taká interpretácia publicistiky v športe a o športe. Taká publicistika, taká komunikácia z praxe a o praxi je naliehavo písaným slovom už roky potrebná. Ona, tu vlastne, bola. Keď sa zvrhla, zvrtla a odvrhla kvalita slova a činu, už pred stáročiami padali spoločenské systémy i životy ľudí.

Ak súvislosti týchto riadkov, ich interpretácia dešifrovania globálneho významu činov a ich následkov padnú na úrodnú pôdu, môže to padnúť na úžitok deťom, na osoh ich rodičom a pre kvalitnejšiu prácu do, v tomto článku uvedeného reťazca, zainteresovaných. 

Čo ty na to, vážený čitateľ, rodič, tréner, funkcionár, politik, minister?... 

Jozef Mazár
Foto: archív portálu Športlandia.sk

Sport: 

2 Komentáre

  1. Veľmi pootrebný a zaujímavo napísaný článok z majstrovstiev Slovenska v cezpoľnom behu v Dudinciach.Gratulujem organizátorom k vydarenému podujatiu.S mnohými v článku spomínanými ľuďmi Nyyarjáš,Valent,Štefko,Vanko,Kadlec,Michna,Foldvári,Černáková,Slivka som v minulosti spolupracoval či už pri príprave športových podujatí alebo ako komentátor a hlásateľ počas ich priebehu.V článku ma najviac zaujal názorJakuba Valachoviča,ktorý kritizoval prácu niektorých trénerov,ktorí už v najmladom veku chcú deti výkonmi  fyzicky a psychicky vyšťaviť a namiesto športu ako zábavy a radosti z pohybu robia z dieťaťa tovar".Je to skutočne tak a to nielen v atletike.Niektorí tréneri v snahe prezentovať sa pred verejnosťou  rýchlymi úspechmi a zabezpečením si finančných prostriedkov na svoju činnosť sa takýchto vecí čoraz častejšie dopúšťajúTakto umelo vyhnané výborné výsledky častokrát potom vedú k tomu,že 15-16 roční mladí športovci úplne vyhorení so športom končia.