Záber zachytávajúci štart "čestného kola" počas víkendového Chodeckého mítingu v Banskej Bystrici. K olympijskému víťazovi Matejovi Tóthovi sa pridali aj podaktorí rodičia a fanúšikovia. Foto: Marek Čecho/ Svet ŠPORTU
Nech už budú výsledky našich mladých športovcov v stretnutiach s vekovo rovnakými súpermi zo zahraničia akékoľvek, každé medzištátne podujatie mladých športovcov je potrebné sledovať z rôznych zorných uhlov, s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Zo strany športových zväzov, trénerov reprezentantov v športových kluboch kde vyrastajú, ale aj zo strany zväzových trénerov.
Zatiaľ také verejné pohľady, pravidelné, odborne publicisticky tvorené, dlhé desaťročia chýbajú. Podaktorí si ich však živo pamätáme. Vytratili sa. Redakcia internetového portálu Svet ŠPORTU sa rozhodla urobiť prvý pokus pre potrebné zmeny. Aj preto, lebo napríklad v atletike má v podaktorých disciplínach Slovenská republika veľmi zaujímavé talenty.
Ukázalo to aj tohoročné atletické medzištátne stretnutie starších žiačok a starších žiakov z Chorvátska, Maďarska, Slovenskej republiky, Slovinska a Českej republiky. Hneď na úvod je potrebné pochváliť v prvom rade atletické federácie jednotlivých krajín, že sa koncom tohoročného septembra znova po roku rozhodli zorganizovať medzištátne stretnutie v kategórii s rokom narodenia 2003 a mladších, teda v kategórii U16. Tentoraz súťažili v Maďarsku. Do Győru prišli v každej z pätnástich kategórií tak u dievčat ako i chlapcov k súpereniu po dvaja reprezentanti.
Kým u dievčat sa naši tešili z jediného víťazstva v skoku do diaľky zásluhou pretekárky Renáty Vodnyanszkej (členka klubu Mega Sport Dunajská Streda), ktorá skočila 5,71 m. U chlapcov dominoval Patrik Nemčok, člen BCF Dukla Banská Bystrica, ktorý na 3000 metrovej trati hladko vyhral atletickú chôdzu. Tentoraz na atletickej dráhe porazil reprezentanta Maďarska, a to aj napriek tomu, že Leo Bánk prišiel do cieľa v novom maďarskom rekorde, v tejto vekovej kategórii. Náš Patrik Nemčok pretrhol ako prvý cieľovú pásku v osobnom rekorde 13:11,59 minúty.
„Boli to pre mňa kľúčové preteky v tomto roku. Pred rokom som skončil na druhom mieste na tomto podujatí a teší ma, že hoci utvoril Maďar Bánk národný rekord, na víťazstvo mu to nestačilo. Spočiatku sa mi išlo dobre, neskôr sa predsa len ukázala moja tréningová pauza spôsobená dlhším zranením. Už je to však za mnou, podstatnejšie je, že sa pre mňa atletická chôdza stala športom, ktorý ma vtiahol celého do svojej krásy i nárokov na prípravu. Ani v takej chvíli nezabúdam na svoj skvelý klub BCF Dukla Banská Bystrica, kde má atletická chôdza vypracovaný systém prípravy, ktorý je preverený skúseným tímovým vedením tak funkcionárskym ako aj trénerským. Po skončení sezóny mi padne pauza od tréningového zaťaženia vhod, sú tu školské povinnosti na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici a samozrejme aj krátkodobé či dlhodobejšie ciele ako prostriedok do ďalších rokov mojej prípravy. Budem sa môcť nimi zaoberať, verím, že mi v tom budú nápomocní hlavne skúsení odborníci z rôznych oblastí. Atletickú chôdzu beriem veľmi vážne, v klube BCF Dukla máme skvelé podmienky, dobré zoskupenie viacerých mojich súperov. Veď aj tu v Maďarsku bol Michal Duda siedmy. Potešili ma však v Maďarsku aj medailové umiestnenia viacerých našich pretekárov a pretekárok. Škoda, že to v celkovom umiestnení reprezentačných družstiev nestačilo na vyššie priečky v konečnom poradí.“
Mladému Patrikovi Nemčokovi sa dostávajú za jeho doterajšie výkony a prístupy k atletickej chôdzi pozoruhodné slová uznania aj zo strany odborníkov. Mnohé sme počuli začiatkom roka napríklad na Dudinskej päťdesiatke, mnohé po známych pretekoch v Poděbradoch či dokonca v Litve. Rast na pyramíde talentu je nesmierne ťažká práca. Pre samotné talentované dieťa, pre trénera, rodiča, celý realizačný tím. Nemal by tam chýbať podľa našej skromnej mienky ani redaktor – publicista, do problému dlhodobej športovej prípravy zaangažovaný. Na ilustračnej snímke k článku Patrik Nemčok na trati Dudinskej päťdesiatky. Foto: Ján Miškovič
Zaujímavý pohľad chlapca z Badína pri Banskej Bystrici, ktorého pre atletickú chôdzu motivovala ešte v 1. ročníku základnej školy bývalá reprezentantka Československa Janka Jergová – Benčíková, ktorú už 11 rokov pravidelne vídavame s mnohými inými pri organizovaní Žiackej chodeckej ligy v Slovenskej republike. Škoda len, že takých líg v iných disciplínach a v mnohých iných športoch nemáme čo do kvality z medzinárodných hľadísk na takej úrovni a s takým zápalom a entuziazmom organizovaných viac! Je dobré, že Slovenská republika má ešte zanietených ľudí pre angažovanie sa či už ako trénerov, alebo aj funkcionárov v športe s deťmi a pri práci so skutočnými talentami. Zo slovenských reprezentantov sa ešte v Maďarsku na stupne víťazov dostali okrem už spomenutých, aj Andrea Švecová, študentka Športového gymnázia z Nitry, ktorá obsadila 3. priečku v behu na 300 metrov. Hneď štvrtá v poradí skončila za ňou v tejto bežeckej disciplíne Mia Fotulová zo Slávie TU Košice. Bronzové umiestnenie si vybojovala aj Lea Farkašová, ktorá si zabezpečila účasť v reprezentácii starších žiačok Slovenskej republiky v tričku Atletického klubu Nové Zámky za kvalitné výkony na M SR v Trnave a rovnako tretia Ema Ďurovská zo Stavbára Nitra. Najúspešnejším kolektívom v tomto krásnom päť-stretnutí boli pretekári a pretekárky z Českej republiky. Aj tieto súboje ukázali, že talenty existujú. Tí, ktorí sa zúčastňujú žiackych športových súťaží, alebo ktorí s deťmi dlhodobo pri športe pracujú však vedia, že chýbajú hlavne kvalitní tréneri. Nie len v atletickej chôdzi, atletike vôbec, ale aj v iných športoch. Zdá sa, že aj preto, lebo z mnohých zodpovedných pozícií sme v prístupoch k práci s talentovanými deťmi na mnohých miestach farizejskí. Klameme deti, klameme rodičov, klameme sami seba. V čom? Nuž, celkom v banálnej záležitosti. Školský šport sme ponížili do športového suterénu nie len praktickým financovaním, ale aj kontrolou toho, čo sa má robiť metodicky s deťmi správne, didakticky na odbornej úrovni, publicisticky systematicky i systémovo. Len stručný dôkaz pravdy o popisovanej skutočnosti. Inokedy a najbližšie aj viac. Napríklad aj o tom akí a ktorí tréneri nám pracujú pri športe s deťmi, akí a ktorí rozhodcovia, hlavne však na akej úrovni pracujú. Dosť príkladov, že venovať sa deťom a mládežníkom pri športe na Slovensku je téma viac ako potrebná a zaujímavá. Je to zároveň téma úžasne zaujímavá a širokospektrálna. Aj na stránky médií. Preto začíname
Jozef Mazár