O obezite s divným doktorom

MUDr. Ivan Majerčák, DIVNÝ KARDIOLÓG - ako sa sám nazýva, je špecialista na vnútorné lekárstvo, kardiológiu a psychoterapiu, pochádza z Košíc. Navyše sa viac ako 20 rokov venuje liečbe obezity, aktívne bojuje za prevenciu a venuje sa osvete tohto fenoménu, ktorým trpí čím ďalej, tým viac ľudí už aj na Slovensku. Aké má tendencie v našej krajine, ako ju definujeme, alebo aké aktivity pripravuje, na to nám odpovie v nasledujúcom rozhovore.

Čo vás viedlo k rozhodnutiu stať sa obezitológom?
Moja cesta k tejto práci bola zaujímavá a keď premýšľam, boli to hlavne 3 veľké podnety, ktoré ma uistili v mojom smerovaní. Medzi najsilenejšie z nich patrilo moje dennodenné stretávanie sa s ľudmi, ktorí trpeli srdcovo-cievnymi ochoreniami a veľká väčšina z nich zároveň trpela obezitou. Vtedy som pochopil, že nemôžem liečiť choré srdce, ak nepomôžem pacientovi prekovať aj druhé ochorenie, jeho obezitu. Druhý podnet, ktorý ma presvedčil v mojom smerovaní, bol v čase, keď som vyučoval vnútorné lekárstvo a učil som hlavne asistentky výživy. Vtedy som pochopil, že množstvo lekárov nie je vzdelaných v oblasti zdravej životosprávy, a práve preto som sa sám začal vzdelávať v tejto oblasti. Mimochodom, dodnes úzko spolupracujem so zdravotnou školou v Košiciach a konkrétne s PaedDr. Máriou Vasilíkovou, ktorá je aj dietologičkou v centre pre liečbu obezity. Posledný, tretí krok, ktorý ma utvrdil v tom, čomu sa dnes venujem, bol, keď som si ako doktor po revolúcii uvedomil, že sa všetko v krajine znení a s ňou aj medicína. Bol som veľmi zvedavý a chcel som zistiť, ako veľmi sa to zmení. Zobral som si 3 mesiace neplateného voľna a odcestoval pracovať do Fínska, kde som pôsobil na internom oddelení v sekcii kardiológia. V tom čase bol prednostom oddelenia doktor Kalevi Pyörälä, ktorý robil prevenciu srdcovo-cievnych ochorení a obezity, no zároveň bol aj otcom najväčšieho preventívneho projektu v rámci Európy. Na vlastné oči som videl, ako Fíni ovplyvňujú stravovacie návyky u detí už na základných školách, a to v roku 1990. Výsledkom tohto úspešného projektu bolo dramatické zníženie srdcovo-cievnych ochorení. Všetky tieto 3 životné skúsenosti a stretnutia boli pre mňa inšpiráciou, prečo som sa naplno začal venovať liečbe obezity na Slovensku.

Pod akú organizáciu alebo spoločnosť patria na Slovensku obezitológovia?
Špecializácia obezitológia na Slovensku, žiaľ, neexistuje. Patríme pod diabetologickú spoločnosť. Existuje iba sekcia obezitologickej spoločnosti. Pravdepodobne sme jediný v celej Európe, ktorí nemáme vlastnú samostatnú obezitologickú spoločnosť. K prevencii obezity značne prispieva nezisková organizácia Liga proti obezite, ktorá robí osvetu nielen v odborných kruhoch, ale vyvíja aktivitu aj k verejnosti. Našou iniciatívou je vytvoriť obezitologickú spoločnosť, ktorá by sa venovala prevencii obezity už od samotného prvého kontaktu.

Je obezita ochorenie rovnako ako napríklad diabetes?
Áno, samozrejme. Obezita má svoju diagnostiku, konzervatívnu a chirurgickú liečbu. Obezita je celoživotné ochorenie, ale dá sa liečiť. Žiaľ, na Slovensku je obezita vnímaná laickou verejnosťou a vysokým percentom odbornej verejnosti, ako kozmetický problém, a nie ako choroba.

Ako prebieha liečba obezity?
Liečba obezity znamená zmenu životného štýlu tým, že ja, doktor, vstupujem do pacientovho stravovania, myslenia a pohybu, a tým pomaličky mením jeho životný štýl. Z psychologického hľadiska sa jedná o manažment zmeny, ktorý má svoje presne pravidlá. Dôležité pri liečbe obezity je venovať sa všetkým rizikovým faktorom a hlavne spolupracovať nielen s pacientom a jeho najbližšími, ale aj s kolegami fyzioterapeutmi, diabetológmi, gynekológmi, ortopédmi a inými. Každý z nich sa venuje svojmu problému, no nikto z nich nerieši obezitu. Práve preto sme tu my – obezitológovia, ktorí dávame veci do súvisu.

V čom vidíte primárny problém v liečbe obezity na Slovensku?
Všetko súvisí s tým, čo som hovoril predtým. Hlavný problém je v tom, že človek, ktorý trpí obezitou, netuší, že je chorý, a myslí si, že mu pomôže jeho suseda alebo kaderníčka namiesto toho, aby navštívil odborníka. Častokrát si ľudia myslia, že ak schudnú, tak sú vyliečení. To je omyl. Schudnúť vie takmer každý. Cieľom liečby obezity je udržať hmotnostný úbytok, ktorý má pacient na konci liečby.
Ďalším veľkým problémom v prevencii a liečbe obezity na Slovensku je komunikácia. Hlavne komunikácia medzi lekárom a pacientom. Väčšina lekárov prvého kontaktu nedokáže správne komunikovať s obéznym človekom. Nie sú na to vyškolení.

Rieši sa problém komunikácie medzi pacientom a lekárom? Ako?
Žiaľ, nie tak ako v iných krajinách. U nás sa síce organizujú odborné konferencie, na ktorých sa prezentuje výskum a štatistiky, no podľa môjho názoru je to až krok 5. Na začiatku by podľa mňa mala byť edukácia lekárov prvého kontaktu. Problém je v tom, že množstvo kolegov z odbornej verejnosti má radikálny odstup od liečenia obéznych pacientov, pretože sa v množstve prípadov jedná o veľmi dlhodobý proces, tým pádom nemajú záujem ani o edukáciu v oblasti komunikácie.

Snažili sme sa organizovať semináre a prednášky pre kolegov, no nebol o to veľký záujem. Uvedomil som si, že možno obezitu tlačíme nasilu, a preto sme sa rozhodli urobiť to naopak. Tí, ktorí o túto problematiku majú záujem, tak si nás vyhľadajú. Osobne zastrešujem metodiku spoločnosti, ktorá funguje už vyše 30 rokov v Čechách a na Slovensku s názvom STOB (stop obezite - poz. autora).

Čo je hlavnou úlohou a cieľom spoločnosti STOB?
Hlavnou úlohou spoločnosti STOB je byť protipólom všetkých nemedicínskych, nevedeckých a komerčných informácií, ktoré sa na človeka trpiaceho nadváhou valia. Veľa spoločností predáva a tlačí ľuďom množstvo „zázračných“ prípravkov a prístrojov, ktoré sľubujú zníženie hmotnosti a dosiahnutie štíhleho a dokonalého tela. Všetko je to len marketing a reklama. Je to jeden obrovský boj a biznis s doplnkami a prostriedkami na chudnutie, ktoré ľuďom nepomôžu. Tieto spoločnosti hovoria a robia presne to, čo obézny človek chce počuť. Cieľom spoločnosti STOB je školiť lektorov kurzov znižovania nadváhy. Celoslovensky organizujem takéto kurzy práve ja. Človek, ktorý príde na kurz, je vyškolený v metodike vedenia skupinových terapií na liečbu a prevenciu obezity. Spoločnosť dáva jednotnú metodiku, ktorú každý z vyškolených lektorov musí dodržiavať, a tým pádom je certifikovaný a oprávnený organizovať terapie pre laickú verejnosť. Takýto kurz môže absolvovať ktokoľvek, kto má záujem sa venovať tejto problematike. Či už človek, ktorý sám trpí týmto ochorením, alebo ktorýkoľvek medicínsky odborník.

Odkiaľ by ste vy začali s prevenciou obezity na Slovensku?
Faktom je, že človek sa rodí nepoškvrnený. Jeho názor na svoje telo formuje spoločnosť a prostredie, v ktorom žije. Od 60-tych rokov sa systematicky pracuje na kulte štíhlosti a vyvíja sa tlak hlavne na deti, ktoré od útleho veku vnímajú vzory z médií alebo hračiek, ktoré sú nereálne. Dieťa má na jednej strane podsúvaný kult štíhlosti v médiách, bábikach a knižkách, no na druhej strane žije v obezitogénnom prostredí.

Niektoré aspekty, ktoré zvyšujú riziko obezity, sú všeobecne platné a dokázané. Napríklad dojčenie detí. Je vedecky dokázané, že deti, ktoré neboli dojčené, majú vyššie riziko obezity v dospelosti. Kompetentní by si mali uvedomiť, že prevencia obezity je hlavne v rukách štátu. Ja ako lekár dokážem liečiť obezitu, ale nedokážem zmeniť zákony a legislatívu. Osobne by som začal od zvýšenia množstva pohybových aktivít na školách, zvýšenia množstva bezpečných plôch na sídliskách, ktoré slúžia deťom na šport a aktivity. Snaha štátu bola postaviť bezpečné ihriská, no nie je ich dostatok. Žijeme v dobe, kde za športovú aktivitu musíme platiť. Školy sú pre nedostatok financií niekedy nútené svoje telocvične skôr prenajímať namiesto toho, aby ich mali k dispozícii žiaci, ktorí ju navštevujú.

Aké sú ambície Ligy proti obezite v rámci prevencie obezity u detí?
Hlavnou ambíciou Ligy proti obezite je zaviesť do škôl predmet „ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL“. Spolu so psychológmi sme vybrali najvhodnejší vek detí, ktoré by bolo možné edukovať v tejto oblasti najefektívnejšie. Ukazuje to na 4. - 5. ročník základnej školy, kedy dieťa už dokáže rátať, ale ešte nie je v puberte a nie je posadnuté kultom štíhlosti. Podstatou je naučiť deti rátať príjem a výdaj energie a zároveň poukázať na možné riziká spojené s obezitou. Všetko je robené hrou, modelovými situáciami a dobrovoľníctvom. Celý projekt je pripravený, dokonca sme ho realizovali na 2 základných školách v Košiciach, kde bol veľmi úspešný. Žiaľ, všetko to skončilo na tom, že sa nenašli finančné prostriedky na rozšírenie projektu aj na ostatné základné školy.

Z pohľadu štátnej správy by sa o prevenciu obezity mal postarať aj úrad verejného zdravotníctva. Akým spôsobom spolupracujete?
Máte pravdu. Na tomto úrade sa nachádza človek, ktorý je platený z našich daní a má za úlohu starať sa o verejné zdravie. Reálne, naozaj robia prevenciu, mnohí aj s nadšením a zápalom, ale prevenciu takmer všetkého. Fajčenia, drog, obezity atď. Preto jednou z možností, ktorú sme navrhli na jednej besede spolu s vtedajšou riaditeľkou regionálneho úradu verejného zdravotníctva, bolo vyškoliť všetky poradne zdravia na Slovensku, aby ovládali metodiku spoločnosti STOB a boli certifikované pre liečbu obezity a jej prevenciu.

Ako dopadla táto iniciatíva?
Do dnešného dňa sa takéto celoplošné školenie neuskutočnilo. Samozrejme, česť výnimkám. Na základe vlastnej iniciatívy a v rámci svojho rozpočtu sa školenia lektorov STOB-u už zúčastnilo niekoľko regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Momentálne aspoň organizujú rôzne besedy, kde si prizvú odborníkov na túto problematiku, ale všetko sa deje v regionálne rovine.

Akú rizikovú skupinu v rámci obezity tvoria športovci?
Športovci, hlavne tí, ktorí už ukončili svoju športovú činnosť, sú veľmi rizikovou skupinou ľudí, ktorí môžu v budúcnosti trpieť obezitou. Z medicínskeho hľadiska je lepšie byť FAT&FIT, ako UNFAT&UNFIT. Je to dokázané, že človek, ktorý má od narodenia istú formu nadváhy a popri tom vykonáva športovú aktivitu, je z hľadiska kardiovaskulárnych ochorení na tom lepšie ako športovec, ktorý bol zvyknutý na vysoký energetický výdaj a zrazu priberie. Samozrejme, tento fakt platí u všetkých ľudí, nielen u športovcov. Robil sa výskum, čo je rizikovejšie, a zistilo sa, že za vysoko rizikové sa považuje, koľko ľudia priberú po dosiahnutí dospelosti.

Ako vnímate prevenciu a liečbu obezity v porovnaní s Európskou úniou?
Pomaličky sa posúvame dopredu. Uvedomil som si, že aj keď to ja vnímam ako chorobu, rozprávam o tom, organizujem workshopy a besedy, tak to nemá želaný efekt a z pohľadu mojich kolegov o to nie je veľký záujem. Máme spracované národné projekty boja proti obezite, ktoré sa zatiaľ málo dostávajú do praxe. Často dokonca ideme opačnou cestou. Cestou zákazov, represie. Ideme zakazovať potraviny v školských bufetoch a nie pozitívne motivovať. Problém je v tom, že ak ovplyvníme deti teraz, to, či sme boli úspešní, uvidíme, až keď budú tieto deti ekonomicky činné. Prevencia proti tomuto ochoreniu je v rukách štátu a v národných projektoch boja proti obezite, ktoré sa nachádzajú v parlamente. Žiaľ, návratnosť investovaných peňazí do detí na základnej škole niekoľkonásobne prevyšuje dĺžku volebného obdobia. Možno práve kvôli tomu, že je to tak dlhodobý proces, nikto z kompetentných nechce za to prevziať zodpovednosť.

Aké posolstvo by ste radi odovzdali všetkým ľuďom, ktorí trpia nadváhou?
Zhrnul by som to do niekoľkých bodov: