Slovo skrývajúce stovky, ba až tisíce významov, ktoré rozširujú naše obzory a posúvajú naše limity vpred. Šport. Kedy ste sa s ním stretli po prvýkrát vy? Čo to pre vás vôbec znamená?
Naše sny začínajú už od útleho detstva, kedy mnohí z nás túžia byť policajtmi, hasičmi, učiteľkami alebo aj potápačmi a väčšinou aj úspešnými i slávnymi športovcami. A práve tu sa rodia začiatky mnohých z nás. Od útleho veku sme vychovávaní k morálke, slušnosti, empatii, ale aj k športu. Už naši rodičia v nás postupne prebúdzali športového ducha. Od sledovania večerného futbalu s ockom, po dlhé naháňačky po sídlisku so svojimi kamarátmi. Alebo aj večné lozenie po stromoch, len tak, pre zábavu. Už vtedy sa nie len zo mňa, ale určite aj z vás formovali zdatní bežci, ktorým 12-minútovka v škole, neskôr nerobila žiaden problém. Spomínate si na časy, keď vás mamka či ocko zobrali na dvor len tak si zakopať? Či na hodiny strávené tréningami, za ktoré odmenou bolo vytúžené víťazstvo? To všetko tvorilo podstatnú časť detstva nie len dnešnej mladej generácie. Pre mnoho ľudí je to dávna minulosť, ktorá však z času načas vypláva na povrch ako šťastná spomienka. Avšak tak ako som rástla ja, rástli aj moji kamaráti, sesternice, bratranci a i vy. No nezmenilo sa len to. Ale aj doba, v ktorej dnes žijeme. Ruku na srdce, koľkokrát ste si radšej sadli doma na gauč a uprednostnili telku či počítač pred behom, posilňovňou či plávaním? Prišla vymoženosť, a to vo všetkom. Dnes sa ako 17-ročny mladý človek pozerám okolo seba, uvedomujúc si, že šport a spôsob ako ho vnímame dnes, je vo veľa aspektoch iný ako kedysi. Veľmi často mám pocit, že deň nemá 24, ale len nejakých smiešnych 12 hodín. Stíhať prácu, školu, krúžky a nedajbože ešte aj kamarátov je veľmi náročné a čoraz častejšie musíme naše aktivity skresávať a skresávať. Naša energia sa veľmi rýchlo spotrebuje a na šport už akosi neostáva čas. No je to skutočne tak?
Myslím, že hlavne my mladí uprednostnime kávu, pizzu, piatkový večer s kamarátmi v podniku, než hodinku-dve strávených cvičením. A tu je čas sa zastaviť. Neviem síce, kto práve číta tento článok, ale dúfam, že si uvedomil/la jednu dôležitú vec. Šport ti dá omnoho viac ako vysedávanie v kaviarňach. Naučí ťa disciplíne, rešpektu a cieľavedomosti, ktorú si doteraz poznal z úplne iného hľadiska. Čo keby si už napríklad zajtra namiesto sedenia pri počítači šiel behať? Možno tvoja prvá výhovorka bude, že je vonku zima. Hľadanie výhovoriek prečo a ako sa to nedá, tvoj život k lepšiemu nezmení ani v športe ani v ničom inom. Kto chce, hľadá cestu. Možno zistíš, že hranie futbalu s kamarátmi ťa v realite baví omnoho viac ako ťukanie do ovládača od PSP, či skákanie pred televíziou pri hraní Xboxu. Alebo, že sa po cvičení cítiš dobre a uvedomíš si, že si práve prispel k svojmu budúcemu ZDRAVŠIEMU ja. Nikto neočakáva nejaké profesionálne výkony. Nezáleží na tom, či ste mladšia alebo staršia veková kategória. Hýbať sa treba v každom veku. A ak máte pocit, že to nezvládnete, tu je zopár rád a dávka poriadnej motivácie!
- Nikdy neodkladaj svoj tréning na nedohľadno.
- Vymedzenie presného času spraví naozaj veľa.
- Vytýčenie cieľa je skvelý základ pre dosahovanie výsledkov!
- Skvelý pocit zo seba, ktorý bude radosťou každého dňa.
- Možno jedného dňa to budete práve vy, ku ktorému budú ostatní obdivne vzhliadať.
K tomu, aby ste šport nepoznali len zo športových novín alebo stránok napríklad aj nášho časopisu stačí naozaj málo. Možno je len čas prestať sa pozerať na šport ako na prekážku, ktorú neviem zvládnuť. Aj keď občas nemáte chuť vstať a ísť ani len do práce, či do školy (my študenti tento dôverný pocit určite poznáme), pohyb a uvoľnenie stresu je práve to, čo vašu náladu otočí o 180°. Čaká vás plno skvelých zážitkov a času stráveného v spoločnosti, v ktorej sa budete cítiť dobre. Ak ešte stále váhate, či je šport prospešný a to „pravé orechové“, skúste vyskúšať jeden beh alebo fitko, čokoľvek na čo máte chuť a garantujem vám, že sa vo vás prebudí duša športovca.
Daniela Gregušová,
študentka Gymnázia
Ilustračné foto: pixabay.com
Po prečítaní tohoto článku z pera mladého človeka som pookrial.,Danka,Váš článok ma vrátil spomienkami do obdobia pred viac ako šesťdesiatimi rokmi.Bolo to obdobie,keď ešte neexistovali počítače a my sme celú mimoškolskú činnosť venovali športovým aktivitám.Šport ma ovládol natoľko,že sa stal mojim celoživotným spoločníkom.Počas štúdia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici,kde som študoval aprobáciu Js-Tv som robil atletiku na výkonnostnej a vrcholovej úrovni.Bol som členom štafety na 4x100,ktorá v roku 1968 získala titul akademických majstrov Československa.Po skončení štúdií som osem rokov pôsobil v Predsedníctve Slovenského atletického zväzu,kde som mal na starosti rozvoj masovej atletiky.Pri športe som ostal i v dôchodkovom veku.Teraz už viac ako funkcionár a i keď telo už natoľko nevládze a niektoré činnosti už nemôžem vykonávať bez hodinky plávania denne by sa mi to nerátalo.Danka ,prajem Vám,aby Váš článok podnietil mladých ľudí k pravidelnej športovej činnosti.Verte,že sa to oplatí. PhDr.Jozef Ivan,CSc.
Ďakujem Vám veľmi pekne za tak pozitívnu odpoveď. Som rada, že sa Vám vrátili tak pekne spomienky a veruže máte byť na čo hrdý. Nech Vás šport sprevádza aj naďalej a hlavne s úsmevom na perách. Vtedy ide všetko ľahšie.