Mesto Michalovce v spolupráci s Olympijským klubom Michalovce, športovcami z materských, základných, stredných škôl a športovcami seniormi z tohto mesta zo srdca Zemplína športujú v duchu posolstva k olympiáde v Rio de Janeiro 2016.

Župné mestečko na juhu Slovenska, Šahy, sa stali zásluhou Olympijského klubu Alojza Szokolyiho dejiskom priateľského stretnutia úspešných olympionikov bývalého Československa so študentmi tamojších stredných a základných škôl. Písal sa 8.február 2016. Už deň predtým nastúpili atlétky Eva Šuranová a Anna Chmelková, atléti Jozef Plachý, Juraj Benčík a Peter Tichý, hádzanárka Mária Ďurišinová, basketbalista Justín Sedlák a futbalisti Anton Urban s Jaroslavom Borošom na ozdravovacie pobyty do Kúpeľov Dudince a.s., ktoré trvali týždeň, presnejšie od 7. do 13. februára toho roku. Mohlo sa tak stať, lebo tie pobyty ekonomicky vykryla Nadácia Slovenského olympijského výboru, ktorej predsedom predstavenstva je Ing. Anton Siekel.

V nedeľu skončili zimné olympijské hry v Soči. Do olympijskej kroniky pribudli nové mená víťazov. V ich rodiskách a mestách, kde žili a pripravovali sa na vrcholné podujatie, pribudnú pamätné tabule a pomníky, ktoré budú ich víťazstvá pripomínať. Na dôstojné prijatie sa pripravuje i Banská Bystrica, ktorá privíta už dvojnásobnú olympijskú víťazku Anastasiu Kuzminovú. V uplynulom týždni takmer všetky slovenské denníky i televízie a rádiá o tom podrobne informovali.Ich obsah bol totožný.
Chcel by som sa pristaviť a zareagovať na článok v Pravde, ktorý vyšiel na internete 20 februára o 13:26 hod. pod názvom Bystrica sa chystá na zlatú Nasťu. „Mesto Banská Bystrica je mimoriadne hrdé,že do neho prichádza už tretia zlatá olympijská medaila.V roku 1988 chodec Jozef Pribilinec a dvakrát sa o to zaslúžila naša Nasťa. Som presvedčený, že ukážeme celému svetu, že si ju vážime....." uviedol banskobystrický primátor Peter Gogola.

K zakladaniu olympijských klubov v rôznych regiónoch Slovenska viedla myšlienka stretávania sa bývalých a súčasných olympionikov, snaha pripomínať všetkých olympionikov, ktorí reprezentovali našu vlasť mládeži, i propagácia olympijských myšlienok po celom Slovensku.

Zhubný zub času hlodá železo i tvrdý kameň, napísané slovo však nikdy nepremôže čas. Listy z Pontu od Ovídia takú múdrosť obsahujú. Je dobré, že ich v praktickom živote uplatňujú mnohé ďalšie významné osobnosti svetovej literatúry. Ešte krajšie v súvislosti so Slovenskou republikou je, že aj tu sa nachádzajú jedinci doby, ktorí sa snažia zachovať prostredníctvom papierových pamätníkov atmosféru času. Minulého i prítomného, aby mohla lepšie, múdrejšie, existovať budúcnosť.