Neviem ako vás, ale mňa už pri starom rádiu v rodnej Osturni pod Belanskými Tatrami neďaleko Ždiaru pozvali do futbalu bývalí československí reprezentanti, ktorí vtedy v bielych dresoch s levom na prsiach dobili futbalovou krásou a statočnosťou v juhoamerickom Čile futbalový svet. Masopust a Popluhár svojou hrou a potom i svojimi životmi najviac roztvorili pred mojimi očami mladého dedinského chlapca pestrý páví vejár futbalového umenia a foriem života pri futbale, ktoré ma motivovali tiež sa postaviť na plochu ohraničenú čiarami a dvoma veľkými futbalovými bránami. 

Najskôr som si prečítal článok, ktorý adresoval aj internetovým novinám Slovenský rozhľad. Ten som pred tlačovou besedou Jána Kozáka okamžite uverejnil. Keď som si nechal uležať čo na tlačovej besede odznelo, požiadal som ho o rozhovor.PhDr. Jozefa Mazára, ktorého poznám dobých 5 desaťročí. Ako športovca, potom študenta, neskôr redakčného eléva, ale aj ako autora mnohých závažných publicistických článkov či zaujímavých kníh hlavne zo športu, ale vždy sa dotýkajúcich aj súvislostí života.