Titulná fotografia: Aj na tomto svetovom podujatí demonštroval Dominik Černý radosť z atletickej chôdze, športu vôbec. Nie náhodou ho prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok na slávnostnom vyhlásení 23. septembra toho roku, v dôstojnej atmosfére Kultúrneho domu v Bacúchu, dekoroval titulom: Najúspešnejší chodec Slovenskej republiky v roku 2017. Svet ŠPORTU sa pripája k veľkej skupine gratulantov s otázkou: Objavila sa ďalšia jagavá hviezdička svetového športu zo Slovenska?... Foto: Pavol Uhrin | https://www.fotosport.sk/
Titulok skutočne neklame. Horehronom sa nazýva krajina od Zvolena po Telgárt v samom srdci Slovenska. Necelých 15 km od mesta Brezno hore Hronom, nachádza sa dedina menom Bacúch. Táto najstaršia dedina na Horehroní neleží priamo pri toku rieky Hron, ako iné horehronské obce, ale je postavená 2 km severne smerom k pohoriu Nízkych Tatier.
A tam, v tejto neveľkej obci, založili pred desaťročím zaujímavú športovú tradíciu, súťaž v atletickej chôdzi, ktorá dosiahla za toto krátke obdobie špičkové svetové parametre. Chôdza na Bacúchu - Cena olympijského víťaza zo Soulu, Jozefa Pribilinca zaregistrovala vo svojej histórii na štarte pretekárov z 12 krajín sveta. Nechýbali medzi nimi olympijskí víťazi, majstri sveta či Európy, ale ani ďalšie chodecké špičky z ďalekej Guatemaly, veľkého Ruska, chodeckými tradíciami ovenčeného Talianska, ale i Ukrajiny, atletickej chôdzi zásluhou prezidenta chodeckej asociácie Kastytisa Pavilonisa z roka na rok viac sa presadzujúcej medzi špičkovými chodcami sveta Litvy, blízkej Českej republiky, neďalekého Maďarska či Poľska, Bieloruska, Srbska, Rakúska a, samozrejme, absolútnej chodeckej špičky domácej Slovenskej republiky.
V dedinke, kde má korene rod Jozefa Pribilinca, svojim životom, názormi a postojmi, hlavne vďaka atletickej chôdzi veľmi zaujímavého, úspešného olympionika Jozefa a jeho nasledovníkov, bubnujú dnes tóny postojov k športu a životu takých osobností, akými boli, sú a zostanú navždy manželia Zátopkovci, Věra Čáslavská, Alexander Bílek, ktorí žiaľ, na tejto zemi opustili naše rady, ale ich odkazy a postoje k športu a životu sú aj vďaka dôstojne pripravovanému podujatiu v Bacúchu, stále medzi nami - žijúcimi priaznivcami súčasného športu, toho chodeckého zvlášť.
Veď v Bacúchu videlo olympijského víťaza a majstra sveta v priamych súbojoch na chodeckej trati, populárneho, ale úžasne skromného, charakterovo poctivého Mateja Tótha s mnohými špičkovými pretekármi sveta celkom v piatich ročníkoch doterajšej existencie tohto podujatia toľko divákov, že ich štatisti počítajú na tisíce. Škoda, že v siedmom ročníku bol, skvelý chodec, empatický a úžasne úprimný človek, Matej Tóth zranený a nemohol pod majestátnymi Tatrami absolvovať priamy súboj napríklad so strieborným medailistom z OH v Londýne Erickom Bernabéom Barrondom.
Tisícky divákov tlieskali na Bacúchu aj špičkovým chodkyniam sveta Mirande Ortizovej z Guatemaly, skvelej Virbalité z Litvy či našej Márii Gálikovej, ale i mnohým ďalším (úspešná slovenská reprezentantka Mária Gáliková sa dnes teší zo zdravého prírastku v rodine a na štarte jubilejného X. ročníka, v sobotu 23. septembra 2017 chýbala - pozn. autora).
Nie, ani v tomto článku nebudeme skloňovať výsledky podujatia. Počujeme stále na slová Jozefa Pribilinca, ktorý aj v jubilejnom ročníku pre Svet športu zdôraznil:
„Štatistické výsledky sú v športe dôležité, v dnešnom svete modernej techniky si ich človek rýchle vyhľadá na príslušných portáloch elektronických či písaných médií, reč srdca športovcov, ich postoje k športu, životu, však môže precítiť len v priamej komunikácii s nimi.“
Na jubilejnom X. ročníku sme počas upršaného dňa sledovali, na jednej strane priame súboje na tratiach, ale na strane druhej sme mapovali aj neformálne debaty prítomných divákov napríklad s už spomenutým olympijským víťazom či majstrom sveta Matejom Tóthom. Svet športu zaujali slová viacerých divákov, za všetkých sme vybrali dvoch, obaja pochádzajú z Bacúcha, a obaja robili pred rokmi aktívne atletiku.
Pavol Horanský má dnes 77 rokov, ale na atletickej chôdzi znova nechýbal: „Vnímam to ako veľkú športovo - spoločenskú udalosť. Keď sledujem mládežnícke kategórie, približujem si svoje návraty na bežecké trate, na majstrovstvá Československa v cezpoľnom behu, ktorých som sa v dorasteneckom veku zúčastnil v atletickom tričku Lučenca, kde som navštevoval strednú školu. Potešilo ma, keď som sa dopočul, že aj naše deti z Bacúcha sa dostali do slovenskej reprezentácie v chôdzi, ktorú sme aj dnes prišli pozdraviť a povzbudiť. Viete, mrzí ma, že tí tam hore, nepodporujú v novinách, rozhlase, televízii šport z dedín, ešte šťastie, že máme takých starostov a ľudí u nás, ktorí vnímajú šport ako súčasť zvyšovania kvality života. Veď nebyť tohto podujatia, kedy by na Bacúch chodili takí populárni športovci a dobrí funkcionári a kedy by o našom Bacúchu písali v mnohých krajinách sveta... Dotýkame sa tu ľudských a športových hviezd. Ja som na to hrdý a viem isto, že aj môj syn, tu prítomný sa tomu teší a zaujíma ho to. Opýtajte sa ho či je tomu tak ...“
S 50 ročným Jánom, ktorý nám otcove slová potvrdil, sme sa rozprávali aj o založení futbalového klubu v obci Bacúch. Stalo sa tak v roku 2009. Nedá nám na stránky Sveta športu nepriniesť živé slová 44 ročného Richarda Orovčíka, ktorého v mladosti pritiahol k atletike vo vtedajšom Atletickok klube Mostáreň Brezno atletický nadšenec, tréner, funkcionár Milutín Černák:
„Preč sú časy môjho športovania. Chodím za prácou do rakúska, lebo musím zarobiť, aby som uživil rodinu. Na moju účasť, ako bežca stredných a krátkych tratí, v rámci súťaží v bývalom Československu len spomínam. Časy sa zmenili. Môj beh na 1 500 metrovej trati vo Vítkoviciach na majstrovstvách Československa už dávno patrí minulosti. Šport ma zaujíma, ale keď počúvam od ľudí čo všetko vedia a vidia v spojitosti so súčasným športom, len krútim hlavou. Idem aj zo zvedavosti, aby som konfrontoval názory a postoje tých, ktorí k nám na toto pekné, podľa mňa vždy s láskou a oduševnením pripravované podujatie, prichádzajú pravidelne, aby odovzdávali svoje skúsenosti, delili sa so svojimi úspechmi s drobným národom priamo v teréne. To pokladám za motiváciu, veľkú potrebu. V televízii páni vykrikujú o potrebe skvalitniť školstvo. Tu, na také podujatia, treba chodiť hľadač a učiť sa pravej motivácii športovať, o tom treba písať, publikovať, hovoriť v parlamente konkrétne. Tak je to aj o iných veciach bežného života...“ rozhovoril sa a oceňoval kvalitnú prácu trénera Juraja Benčíka, ktorou sa dotýka návratov k pravej podstate nárastu talentu až na vrchol športovej pyramídy. „Som zvedavý či toto bude v tých vašich novinách...“
Silné dažďové kvapky bubnovali na pripravenú trať, kde zvádzali priame športové súboje s časom a počasím pretekári z Litvy, Maďarska a Slovenskej republiky od žiackych kategórií po dospelých. Celkom ich vyše 80 písalo športom dejiny jubilejného ročníka Chôdze na Bacúchu.
Medzi zanietenou diváckou kulisou nechýbal ani chodecký veterán, bývalý trojnásobný majster republiky, JUDr. Jozef Sabo zo Sečoviec, mestečka 40 km vzdialeného od metropoly Košíc. Pristavili sme sa aj pri ňom, aby sme ho vyrušili a požiadali o názor. „Akcia, ktorá má kvalitný medzinárodný punc, kvalitných a športu oddaných organizátorov riadených starostom Ing. Františkom Kánom. Desať rokov kormidluje prípravu tohto podujatia. Má veľkú zásluhu na tom, že náš, slovenský Bacúch, malá dedinka, sa zapísal spolu s veľkými poľskými Katovicami, dnes, tuším už s 80-tisícovým mestom Altys v Litve, českým Olomoucom a Viedňou pri organizovaní, ja to nazvem svojsky atletickej chodeckej tour európskeho formátu. To je skvelá propagácia kvality ľudí slovenskej dedinky. Naj dedinky aj dnes bez televíznych kamier. Škoda. Skvelí ľudia, fantastickí funkcionári Slovenského atletického zväzu vedení Petrom Korčokom a ďalšími, si aj také formy prezentácie svojej práce na verejnosti zaslúžia. A napriek dažďu tu máme skvelých pretekárov nielen z atletických liahní Banskej Bystrice, Žiaru nad Hronom, Dubnice nad Váhom, Borského Mikuláša, domáceho Bacúcha, ale aj Litvy a Maďarska. Škoda, že v podaktorých ďalších krajinách, ktoré sa tu naučili chodiť, aby sa podieľali na zaujímavom súperení v chôdzi, dnešný termín koliduje s termínmi chodeckých podujatí v ich regiónoch. Dnes sa tu vážne, podčiarkujem na Bacúchu, hovorí o prínosoch chodeckého štvorstretnutia pre deti Chorvátsko - Maďarsko - Srbsko - Česko, ktoré sa znova po roku blíži v atletickej chôdzi. Aj tu sa rodia talenty pre svetový šport. Preto som tu i s ľuďmi, ktorí berú a robia šport vážne, profesionálne, robia to, čo slovenský šport dnes veľmi potrebuje, spájajú súčasnú prax s tým, čomu hovoríme skvelá športová minulosť, skvelí olympijskí víťazi.“
Jeden z nich, Jožko Pribilinec, má korene v Bacúchu. Dosť príkladov z praxe o tom, že skromnosť a láskavosť sú vlastné len takým ľuďom, ktorí skutočne niečo vedia. Ak by ste boli do Bacúcha prišli, mohli ste vidieť tiež ako trénerský mág Juraj Benčík spolu s ďalšími dbal v úlohe rozhodcu na športový charakter podujatia a čistotu chôdze priamo na trati, ako sa rýchlo zbavil publicistu zo Sveta športu slovami: „Mám teraz iné povinnosti, vážne povinnosti, rozhodujem a niet v takej úlohe času deliť sa o moje dojmy z týchto pretekov.“
Pekne nás poslal s redakčným poznámkovým blokom preč. Zato 71 ročný Milan Belko, občan Sládkovičova, človek ktorého zasväcoval do tajov športovej chôdze Jozef Burcel, pokojne poklepkával v cieli veterána Jána Záhončíka z Borského Mikuláša, bývalého úspešného reprezentanta našej vlasti so slovami: „Tak už si okrem chôdze skúsil aj atmosféru akú mávajú v súperení železní muži“ a myslel pritom na škaredé počasie. Slovami, ľudsky pritom láskal spolupatričnosť, ktorá zdobila aj jubilejný X. ročník podujatia, ku ktorému sa oplatí na základe životných a športových hodnôt vrátiť na stránky Sveta ŠPORTU ešte niekoľkokrát prostredníctvom iných dôkazov.
Čerstvý vzduch, zdravý vzduch, gazdovská a úprimná duša slovenského vidieka, volajú aj z Bacúcha po návratoch k takým publicistickým trendom slovenského vidieka, aké dokázali približovať napríklad slávny rozhlasový reportér Gabo Zelenay či famózny Karol Polák pred kamerami československej televízie nielen vtedy, keď sprostredkovávali športové podniky z Prahy či Bratislavy. Skromný, ale vyspelý športový národ žije na slovenskom vidieku. Ctí kultúru a hĺbku, dnes predovšetkým potrebu odkazov dedovizne súčasnosti.
Aj tej športovej. Pekne, dôstojne s profesionálnym pátosom v hlase s takými ľuďmi v zaplnenom kultúrnom dome na večernom vyhodnotení výsledkov jubilejného ročníka, s moderátorským mikrofónom v ruke, sa prihovárala redaktorka Slovenského rozhlasu, Zuzana Ševčíková.
Laureáti cien najlepších chodcov Slovenskej republiky, Mária Czáková a Dominik Černý, ale aj tréner Matej Spišák pri odchode z pódia, na ktorom prevzali krásne ocenenia za svoje výsledky v roku 2017 práve prostredníctvom úprimnosti tých ľudí, prostredníctvom nefalšovaných postojov k športu, sa o tom presvedčili tiež.
Skvelý a čistý šport mal, má a bude mať vždy skvelého diváka! Bacúch, vďaka atletickej chôdzi o tom mnohých znova raz presvedčil. Tíško povedal do sveta, výsledky jednotlivých kategórií jubilejného podujatia - Chôdza na Bacúchu - sú v rubrike štatistík na www.atletika.sk ! Opäť jeden skvelý príklad z praxe: čím slávnejší ľudia, tým sú úplne normálnejší a hlavne slobodnejší..
Jozef Mazár
foto: Ing. Zdeno Šándor
