• Ten turnaj je ódou na futbal, život, jeho etiku!

    Keď ma Mgr. Peter Benedik, významný futbalový tréner predovšetkým nádejných futbalistov, otec myšlienky, pravidelne v Banskej Bystrici organizovať futbalový turnaj chlapcov, ktorí neprekročili vekovú hranicu 13 rokov požiadal, aby som do bulletinu k turnajovým 21. narodeninám medzinárodného futbalového turnaja O pohár Jozefa Vengloša napísal Živé slová, odpovedal som mu: „Peťko, ďakujem, pokúsim sa, lebo aj historiografia tradičného medzinárodného turnaja „O pohár Jozefa Vengloša,“ je plánovaním minulosti. Jeho minulosť, krásu, poslanie, síce zmeniť nemôžeme, ale môžeme vnímať silné stopy tejto tradičnej, nevšednej futbalovej fiesty velikánov prinajmenšom európskeho futbalu s bonbónikom svetovosti, hlavne zásluhou docenta Jozefa Vengloša, dnes nositeľa najvyšších futbalových vyznamenaní FIFA (Order Of Merit – Rad za zásluhy) a UEFA (Diamantový rad za zásluhy).“

    Čítať viac…

  • Zaostrené na Podvihorlatský maratón: Deň harmónie priateľstva na Zemplíne

    Celé tajomstvo a snáď jediný recept na šťastie v akomkoľvek športovom odvetví je mať rád ľudí a milovať ich. Kto myslí v danom športovom odvetví len na seba, ochudobní iných o seba, ochudobní seba o iných, zakrpatie a zahynie. Ľudsky v systéme ľudských chorôb športovej súčasnosti. Platí to v plnom rozsahu o živote vôbec. Preto v súvislosti s históriou Podvihorlatského maratónu sa utiekam prostredníctvom maratónskych tradícií nielen k legendárnemu výkonu Gréka Feidippa, vyslaného vojvodcom Miltiadom, aby Aténčanom priniesol správu o víťazstve nad Peržanmi, či vnútornému svetu dobra, legendárneho a vo svete aj dnes úžasne obdivovaného, Emila Zátopka. Vynárajú sa mi v tejto súvislosti aj športové snahy Ivana Čoláka z Michaloviec, zakladajúceho člena Podvihorlatského maratónu, Františka Feňáka, z iniciatívy ktorého vznikol Klub bežeckej ligy stovkárov na Slovensku, ale aj predsedu TJ Zemplín Vihorlat Michalovce, PhMr. Alexandra Bugalu, váženého futbalového činovníka, funkcionára, celým vtedajším československým futbalovým zoskupením.

    Čítať viac…

  • Jeho veličenstvo, majstrovský Ružomberok

    Môj bývalý priamy nadriadený, generálny riaditeľ Slovenských celulózok a papierní (Slovcepa) Ing. Štefan Dolák, žiaľ, dnes už nebohý, začal jedno svoje diskusné vystúpenie vyrozprávaním tohto príbehu:
    V istom meste poslali študenta do rabínskej školy. Po roku štúdií, keď sa vrátil domov na prázdniny, sa ho otec opýtal, čo sa v škole naučil.
    - "Naučil som sa, že Pán miluje svoj izraelský národ.“
    - "Ale to viem i bez rabínskej školy“, povedal otec.
    - "Áno, ty to vieš“ odpovedal syn, „ale ja som sa to naučil.“

    Čítať viac…

  • Desatoro po slovensky?

    Kráčajúc daždivým víkendovým Štrbským Plesom som sa pristavil pri jednej fotografii. Pri fotografii, vďaka ktorej prežívam vlastné príbehy. Vybavujem si dávne pocity, fantastické nálady, vôňu ľudského dobra, atmosféru slovenskej svetovosti. Do toho okamihu silno bubnuje smutná športová súčasnosť, a tak prirodzene i staroba musí byť pri pohľade na túto fotografiu v súčasnosti smutná, plná ústrkov, závislosti od druhých, duševnej, citovej bolesti. Keby v súčasnosti láska k našim otcom, dedom, matkám či babičkám, láska k rodičom bola samozrejmosťou, nezapísal by som si tam, pri pohľade na túto fotografiu, ktorá je súčasťou textu vetu s otáznikom: Desatoro po slovensky?

    Čítať viac…

Stránky