Sezónu otvoria ľuďmi pre ľudí
V jeden skorý jarný podvečer som na kúpeľnom chodníku začul: „V behu nechajte starca vzadu, to isté môžete urobiť v chôdzi, nenechávajte však za sebou jeho skúsenosti a poznanie. Bol som vtedy v Dudinciach na jednom z doterajších 32 ročníkov Dudinskej päťdesiatky. Keď som sa začítal v tom čase, v tamojšom kúpeľnom parku, do tvorby Mateja Bela, slovenského učenca, evanjelického farára, prekladateľa biblie, pedagóga, rektora vysokých a stredných škôl, pristavil som sa pri roku 1742. V súvislosti s týmto rokom spomína spisovateľ Matej Bel aj jazierko, v ktorom je príjemne teplá voda. „V nej sa ľudia kúpu a tak si zmierňujú bolesti údov. Ktorým sa lepšie vedie, chodia sa sem pobaviť.“
O necelých 300 rokov po uvedenom roku Matejom Belom, som sa do Dudiniec presťahoval. V zachovalých historických prameňoch sa Dudince po prvý raz spomínajú v roku 1 284 pod menom „Dyud“. Spomínajú sa aj obdobia ďalšie, s ďalšími príbehmi, dotykmi histórie, krásy a priateľstva. Športové však pramálo. Nuž čo. Skúsme sa v tej mozaike bohatej histórie Dudiniec preorientovať výlučne na historické súvislosti športové. Pokúsme sa nachádzať zásnuby kúpeľníctva so zdravím, relaxom, športom ako prostriedkom i cieľom, hlavne priblížme snahy po harmónii života z jeho tejto strany. Víťaz 20 km vzdialenosti, ktorá je ďalším významným ohnivkom svetového kalibru športovej chôdze v rámci Dudinskej päťdesiatky, B. L. Garcia z Guatemaly ( rok 2003) ma práve o niekoľko rokov po svojom triumfe v jednom z kúpeľných domov Dudiniec, presnejšie v Smaragde, oslovil takto: „Ja tu ostávam na sústredení v hotelovom liečebnom dome Flóra a ak budem s podmienkami sústredenia spokojný, iste sa tu objavia aj iní chodci z Karibiku. Čo mi môžeš ponúknuť z kúpeľnej histórie tohto mestečka?“ Po častiach som mu prekladal obsah knižky, ktorú napísali B. Krajčíková a J. Krajčík (kniha vyšla v roku 1996, keď bol primátorom, vtedy Mgr. Slavomír Brza) Garcia si robil dosť podrobné poznámky, aby ma zaskočil ďalšou otázkou. „A čo mi povieš z histórie Dudinskej päťdesiatky, z histórie športu Dudiniec vôbec?“ Naporúdzi boli pamäti od jedného zo zakladateľov Dudinskej päťdesiatky, nebojím sa napísať z oblasti športu veľmi erudovného, Juraja Benčíka, okrem iného, úspešného reprezentanta Československa v športovej chôdzi, trénera olympijského víťaza J. Pribilinca, ktoré sú obsiahnuté na stránkach časopisu Svet športu, knižne i v prílohách spomínaného časopisu. Škoda, že v tom čase ešte nebola na svete knižka autorov P. Korčoka a V. Pupiša: „Všetko o športovej chôdzi“.
Z dejín ďalších športov Dudiniec som vedel sem - tam niečo iba okrajovo, i keď do Dudiniec chodievali na sústredenia napríklad futbalisti slávnej Trnavy s futbalovým trénerským mágom, tvorcom zlatého veku futbalového Spartaka, Antonom Malatinským, či hokejisti Slovana Bratislava s Dzurilom, Tajcnárom, Golonkom, Nedomanským a ďalšími hviezdami svetového hokeja. Trochu som sa ako občan Dudiniec červenal. Dumal, hútal, diskutoval, hľadal, objavoval, nachádzal. Napríklad v „zošitovej súkromnej kronike“ František Palkovič označuje za hlavný medzník športu Dudiniec vybudovanie liečebného domu Rubín v roku 1996 vo vtedajších Československých kúpeľoch. Keď mi poskytol k preštudovaniu svoju kroniku Ing. Július (Marián) Nyárjás, mimochodom v súčasnosti predseda Mestského športového klubu Dudince, tréner atlétov v tomto regióne juhu stredného Slovenska, to už v roku 2013 zvíťazil na 20 km trati, disciplíne, ktorá sa tiež ide v rámci Dudinskej päťdesiatky, E. Barrozo z Guatemaly, teda krajan spomínaného B. L. Garciu, vtedy už Dudince napísali ďalšiu časť písomne vedenej kroniky stolného tenisu s bohatou medzinárodnou účasťou (Svet športu, december 2013, strany 12 – 13), ale aj hokejisti – amatéri Slovana Dudince, ktorých činnosť organizačne kormidlujú Peter Šťastný a Adrián Sucharda. Na trénerskej lavičke bolo v ostatnej dobe, v úlohe „coacha“ najviac vidieť Daniela Haracha. V mužstve sa počas zápasu s výberom bývalej absolútnej hokejovej špičky sveta - Igora Libu – objavil na ľade v Čani aj veterán, 67 ročný bývalý ligový futbalista Nitry, Ing. Ján Zekucia. „Preč sú časy, keď sme boli hráčski obojživelníci. V lete sme hrávali na slušnej úrovni futbal, v zime hokej. Futbal i hokej som tak mal možnosť hrať aj proti legendárnemu Lacovi Pavlovičovi. Som nesmierne rád, že mi život dovolil nastúpiť proti takým legendám, akými boli a zostanú brankári Pavol Švárny s Jaromírom Draganom, obrancovia Pavol Valko s Jánom Varholíkom, či už spomenutý Igor Liba, alebo ďalší“ odpovedal pre televíziu Zemplín, ktorá robila zo zápasu: výber Igora Libu versus amatéri HC Slovan Dudince zostrih a potom historický dokument. Vtedy aj pre Svet športu Daniel Harach povedal: „Nemyslel som si, že takí velikáni hokeja ako páni Igor Liba, Pavol Švárny, Jaromír Dragan, ale i Ján Varholík, Pavol Valko, všetko majstri Československej republiky v dresoch VSŽ Košice budú ochotní nastúpiť proti mladším chlapcom s oveľa menšími, ba takmer nulovými vlastnými hokejovými tradíciami. Stalo sa. Aj tam niekde cítiť tú veľkosť charakteru a nie hokejovej pretvárky. Alebo taký Ján Selvek. Človek ošľahaný extraligovým hokejom i tým na medzinárodnom ľade. Veď bol trénerom Košíc. Prvým, ktorý získal s Košicami československý hokejový titul. Bol trénerom reprezentácie a zrazu po zápase si s ním môžem podať ruku. Príde na večeru a uznanlivo hovorí o chlapcoch Dudiniec.“ Keď vyslovoval slová dojatia, slzy sa mu tlačili do očí. Bodaj by nie. V jeho mužstve hral syn Marek, ale i ďalší. Roman Jelok, Peter Šťastný, Vlado Zekucia, Jozef Marfoldy, Martin Ošust či jeho bývalý spoluhráč v hokejovom klube Šiah, Ján Zekucia. Ten nastúpil k zápasu s kapitánskou páskou na rukáve. Zaujímavý hokejový zápas sledovalo v Čani do 200 divákov.
Aj takto sa dajú robiť, písať hokejové dejiny, dotyky nových priateľstiev, harmónie športu ako prostriedku a nie cieľa. „To je motivácia pre mladých, začínajúcich hokejistov veľmi dobrá a užitočná“ priklincoval na pozápasovej recepcii Jaromír Dragan. O niekoľko týždňov hrali amatéri Slovana Dudince v Leviciach na turnaji Old Boys. Turnaj založil Gustáv Socháň, ktorý aktívne hrával hokej za svoje rodné Šahy práve s Danielom Harachom, Jánom Zekuciom, Alexandrom Harnom, Ľubomírom a Štefanom Hanuskovcami, aby sa po zmene bydliska postaral organizačne o zrod ďalšej krásnej hokejovej tradície. Od jej 21. ročníka sa podieľajú na dejinách turnaja Old Boys aj Dudince. V amatérskom mužstve Slovana nastúpili k prvému stretnutiu práve proti Šahám títo hráči: brankár Maroš Búri a hráči v poli Peter Šťastný, Daniel Pekár, Miloš Kováčik, Martin Ošust, Vladimír Zekucia, Marek Harach, Branislav Fraik, Miroslav Jelok, Adrián Sucharda, Jozef Baníz, zvaný Toshiba, Peter Kováč, Miroslav Kováč, Ján Pekár (mimochodom spolu s bratom priniesli pre účastníkov turnaja množstvo fantasticky chutných, doma napečených škvarkových pagáčov) Jozef Bernolák, Slavomír Brza, Jozef Marfoldy a Roman Jelok. Ing. Ján Zekucia tvoril spolu s primátorom Šiah Jánom Lowym, Gustávom Sucháňom a šéfredaktorom Sveta športu Jozefom Mazárom jury, ktorá okrem iného vyhlásila turnajovú hráčsku šestku a najlepších hráčov na jednotlivých postoch. „Tu ani nejde o víťazstvo. Ide tu o stretávanie sa priateľov pri športe. Putovný pohár, podobný tomu z NHL, vyrobil v tej istej veľkosti Gusto Socháň. Od 27. ročníka, kedy prizvali na turnaj aj Balassagyarmat, je turnaj medzinárodný. Nuž čo, do Budapešti ho na jeho 22. ročníku budú obhajovať reprezentanti amatérskeho hokeja z Oravy“ – štatistom i dvom prítomným novinárom tak priblížil podujatie práve Ing. Ján Zekucia. Zaknihoval sčasti kronikársky historický úsek, ktorý má svoje pokračovanie 24. mája toho roku na futbalovom štadióniku v Dudinciach.
Americký spisovateľ, pastor, filozof, učiteľ, spevák, Robert Fulghum, okrem iného povedal:
„Verím, že fantázia je silnejšia než vedomosť,.
že mýty majú väčšiu moc než história,
že sny sú mocnejšie než skutočnosť,
že nádej vždy zvíťazí nad skúsenosťou,
že smiech je jediným liekom na zármutok,
a verím, že láska je silnejšia než smrť.“
Jednotlivé športy majú aj v Dudinciach svoje osudy, svoju históriu a ľudia v nich svoje životy. Na túto tému som sa nie raz rozprával či už s primátorom mesta Dudince Ing. Štefanom Pokľudom, alebo terajším generálnym riaditeľom Kúpeľov Dudince, a.s., JUDr. Slavomírom Brzom. Svoje osudy a svoje životy majú i časopisy a knihy, ktoré píšu o športe Dudiniec. Dokonca si dovoľujem napísať, že knihy, vôbec, majú svoje osudy a svoje životy. Hynú nezáujmom čitateľov tak, ako šport často, čoraz viac na svete, hynie nezáujmom jeho aktérov o jeho čistotu, krásu, zdravé poslanie, harmóniu v kontexte životov ľudí tejto planéty. Nikto by nevyslovil pochybnosti o futbalovej histórii Jána Popluhára, Karola Jokla, Vladimíra Dzurillu, ale len málo kto ju dnes číta. Čoraz viac ubúda takých, ktorí športovú históriu píšu športom ako prostriedkom zdravých životov. Ak ešte nezahynula nezáujmom čitateľov a svojich tvorcov je to zásluha niekoľkých jedincov, ktorí ju nesú dejinami, vo svojich statočných srdciach a múdrych hlavách. Futbalisti, slovenskí internacionáli, šíria motivačný charakter futbalovej krásy. Krásne, statočne, majstrovsky napísanej futbalovej histórie. Jozef Adamec, Ladislav Petráš, Dušan Galis, Ľubomír Moravčík, Dušan Tittel, Karol Praženica, Pavol Diňa, Michal Hipp, Miroslav Sovič, Tibor Zátek, Ľubomír Faktor, Róbert Semeník, Szilárd Németh, Marek Penksa, Vladimír Kinder, Štefan Maixner, Ivan Kozák, Vladimír Zvara... Čakáme! Začneme motivovať osobným príkladom tiež? Čakám, až sa moje vlastné srdce stane natoľko statočným a moje hlava natoľko múdra, aby som otvoril i ja knihy histórie športom ako prostriedkom. Vlastným športom. Trebárs chôdzou. Pravidelnou. V kúpeľnom mestečku Dudince. Stolní tenisti Dudiniec, atléti Dudiniec, amatéri – hokejisti Dudiniec už svoju históriu píšu, futbalisti, tí najmenší v prípravkách, Luki a ..... Zekuciovci, Drábovci, tiež začali. Naviac, oproti oveľa skôr narodeným pridali úžasné chcenie...
Dnes, viac než inokedy, stojí ľudstvo, celý národ, so zdravím na križovatke. Jedna cesta vedie do zúfalstva a úžasnej beznádeje. Druhá do totálneho zničenia. Robme, píšme históriu športom, prácou na sebe, harmóniou tela a ducha, priateľstvami, relaxom tak, aby sme v sebe našli múdrosť porozumenia. Aby sme mohli využívať blaho kúpeľníctva, úžasné ponuky, trebárs, aj dudinských liečivých vôd. Aby, keď k nám prídu chodci zo šíreho sveta do našich krásnych Dudiniec, sme im mohli darovať dejiny ciest zdravia, vlastné dejiny. Pekne to povedal známy úspešný tréner mládeže Peter Benedik:
„História nás učí, žiaľ, dnes už zavše aj prostredníctvom športu, že ľudia a národy sa chovajú múdro až vtedy, keď vyčerpali všetky ostatné možnosti. Ale čo nastane, ak sa tá možnosť nenaskytne?...“